Čučoriedky v zime? Mladí už svet vnímajú trochu inak

Hovorí, že vysvetľovať deťom skleníkový efekt nie je zložité a nabáda učiteľov, aby nabrali odvahu. Chce podporovať zmenu postojov mladých k našej planéte i vyprovokovať ich, aby sa viac zaujímali o to, čo všetko sa skrýva za našimi každodennými rozhodnutiami.  Nakupuje v second handoch a v zime na čučoriedky v obchode ani nesiahne. KATARÍNA KARCOLOVÁ zo Sekcie globálneho vzdelávania Človeka v ohrození.

Venujete sa globálnemu vzdelávaniu. Mnohí si pod tým zrejme predstavia spektrum komplikovaných tém, ktoré je ťažké vysvetliť mladým. Je to naozaj tak?

To je bežná predstava o globálnych témach, ale nie je úplne pravdivá. Najdôležitejšie je nájsť spôsob, ako tieto témy prepojiť so životom dieťaťa. Darmo mu budete rozprávať napríklad o konflikte na africkom kontinente alebo vyrátavať štatistiky, ktoré na niečo poukazujú. Pre 15-ročného človeka je to veľmi vzdialená téma, ktorá nijako nesúvisí s jeho bežným životom. Preto je preň aj ťažšie ju pochopiť.

Ale predstavte si, že ste s ním v obchode. Je zima a vy si chcete kúpiť čučoriedky alebo jahody. No a? Je na tom niečo zlé? Ešte sú aj v akcii! Avšak, čučoriedky sú v tom období privážané z Peru a jahody zo Španielska. Lietadlo pri ich prevoze vyprodukuje množstvo oxidu uhličitého, ktorý ovplyvňuje skleníkový efekt. Zem sa ohrieva, k čomu môže prispieť aj jednotlivec, hoc len takým malým krokom, akým je kúpa čučoriedok v zime. Je teda dôležité, aby téma nejakým spôsobom s mladým človekom súvisela.

Učitelia alebo aj pracovníci s mládežou teda nemusia byť ako encyklopédie, ktoré chŕlia odpovede na všetky otázky?

Vôbec nie. Ich úlohou je byť akýmsi sprievodcom a provokovať, pýtať sa, či veci robiť takto alebo onak je v poriadku. Vezmime si napríklad odpad. Aj keď si to často neuvedomujeme, najviac sa našim jedlom plytvá v domácnostiach. Exotické ovocie, pri pestovaní ktorého sa spotrebuje veľké množstvo vody, ľudia na plantážach sú v neustálom kontakte s chemikáliami a ktoré sa tu musí dopraviť cez tisíce kilometrov, sa nakoniec vyhodí len tak. Avšak, položili sme si niekedy otázku, aké množstvo prírodných či ľudských zdrojov za tým všetkým je?

Učiteľ či pracovník s mládežou môže otvoriť túto tému napríklad experimentom. Deti si celý týždeň fotia alebo inak dokumentujú jedlo, ktoré spotrebovali oni sami či celá ich rodina. Keď to zozbierajú, začíname spolu analyzovať. Ako to bolo vyrobené? Čo všetko na to bolo potrebné? Koľko to stálo? A koľko z toho jedla sa nakoniec vyhodilo? Porovnávame to s obrázkami z rôznych krajín sveta, rozprávame sa, koľko jedla spotrebuje priemerná rodina v Amerike, v Ekvádore, v Kolumbii. Ide nám pritom nielen o to, aby sme videli rozdiely, ale aby si deti uvedomili svoje konanie.

Z potravinových reťazcov sa vyhodia miliardy ton potravín ročne, ale opýtali sme sa, koľko sa vyhodí v našej rodine? Pretože štatistiky ukazujú, že až 60 percent odpadu vzniká práve v domácnostiach. A preto je dôležité začať od seba. Ak sa teda rozprávame s mladými o nejakom probléme, nikdy to nie je „tam niekde ďaleko“. Téma vychádza od nás.

Človek v ohrození už roky spolupracuje so školami, teraz ste znova začali organizovať školenia aj pre mládežnícke organizácie. Dokážu tie viac ovplyvňovať postoje mladých ľudí?

Hoci mnoho učiteľov sa už dnes snaží učiť interaktívne, bežne je výučba v školách postavená na tom, že pedagóg frontálne dáva žiakom informácie, ktoré treba odučiť. V mládežníckych organizáciách ale často cez hry a rôzne aktivity vzniká väčší priestor na diskusiu o témach, ktoré mladých ľudí reálne zaujímajú.

Taktiež, vzťah medzi pracovníkom a dieťaťom je tam odlišný ako vzťah učiteľa a žiaka. Zatiaľ, čo učiteľ je často ten, ktorý niečo diktuje a hovorí, čo treba urobiť, pracovník s mládežou môže byť niekto, kto je pre mladých inšpiráciou, vypočuje si ich názor a berie ich ako rovnocenného partnera. Môžu byť priatelia a mnohokrát sú si aj vekovo bližší. Možno práve preto majú mládežnícke organizácie väčšiu možnosť rozvíjať postoje a hodnoty mladých ľudí.

Neškolíte priamo mladých, ale venujete sa pracovníkom s mládežou. Zaujímajú sa o globálne témy? 

Na začiatku sme si medzi organizáciami urobili prieskum a zisťovali, s akými globálnymi témami pracujú. Najviac z nich sa venuje ochrane životného prostredia, ľudským právam a zdravému životnému štýlu. Medzi témami, ktorým sa venujú najmenej, je napríklad spotreba. Je to pritom kľúčová téma, ak chceme mladých ľudí viesť k udržateľnému spôsobu života. My sme k nej vlani preto vydali aj príručku Čo skutočne (s)potrebuješ?

Avšak, ľudia, ktorí sú zoskupení v rôznych mládežníckych organizáciách, sú často viac tolerantní a cítia väčšiu zodpovednosť za spoločnosť či za komunitu. Vedia, že veľa závisí aj od nich, nielen od štátu. Mnohí si teda potrebu hovoriť o týchto témach uvedomujú, sú proaktívnejší, mnohí aj majú už isté zručnosti. Išlo nám ale hlavne o to, aby sa pracovníci s mládežou nebáli otvárať globálne témy. Aby nemali pocit, že musia vedieť všetko o klimatickej zmene predtým, ako začnú vysvetľovať, prečo kúpiť si čučoriedky z Peru v zime nie sú dobrý nápad. Chceli sme im dodať odvahu a ďalšie nápady a nástroje, ktoré môžu používať.

Ako ste teda s nimi pracovali?

V rámci medzinárodného projektu Aktívne občianstvo s globálnym rozmerom (Active citizenship with global dimension), do ktorého sa zapojilo aj Rakúsko, Taliansko a Estónsko, boli zorganizované štyri medzinárodné workshopy. Prebiehali v štyroch zapojených krajinách a vždy sa venovali inej téme.

V Taliansku napríklad funguje mládežnícka organizácia, ktorá združuje ľudí z rôznych kultúr. Pre nich bolo preto prirodzené pracovať s témou migrácia. V Estónsku zapojená organizácia pracuje najmä s dokumentárnymi filmami a grafickou vizualizáciou, takže ich workshop bol zameraný na toto. Rakúšania si zvolili tému jedlo a my zas tému médiá, keďže na katedre žurnalistiky učíme budúcich novinárov nazerať na veci z rôznych perspektív.

Ďalšou súčasťou projektu bol týždňový medzinárodný tréning a následne vznikla príručka s rôznymi námetmi a konkrétnymi postupmi, ako pracovať s globálnymi témami, ako sú jedlo, migrácia a médiá. A medzitým sme ľudí vyslali na rôzne iné workshopy, napríklad do Írska, Nemecka či Česka a posielali im rôzne ďalšie informácie a vzdelávacie materiály.

V Rakúsku ste sa venovali jedlu a tomu, ako učiť mladých zodpovednosti cez vegánsky obed. Ako sa to dá?

Jednoducho, sami si ho s nimi uvarte! A popri tom, ako deti niečo krájajú, sa s nimi rozprávajte. Čo všetko sa musí stať, kým sa nám na tanieri objaví mäso? Väčšina z neho je priemyselne vyrobená, takže sa tam spotrebuje množstvo vody. Veľa dažďových pralesov bolo zničených len preto, aby sa na miestach mohol chovať hovädzí dobytok alebo preto, aby sa tam pestovala pre tieto zvieratá strava. Naša ekologická stopa pri konzumácii mäsa je teda ďaleko vyššia ako ekologická stopa pri konzumácii nejakej lokálnej potraviny. A ukážte im popri tom možno nejaké video, debatujte. Minimálne tí, ktorí si dnes myslia, že bezmäsitá strava je iba šalát, možno zistia, ako im vegánsky obed chutil a že sa z neho dá tiež dobre najesť.

Alebo druhý spôsobom je ten, že sa niekto pred nich postaví, donesie im nejaké čísla a bude hovoriť o tom, ako vyzerá priemyselná výroba. Ktorý zo spôsobov zaujme viac?

V Taliansku ste sa zas snažili vcítiť do kože cudzinca cez divadlo. Naozaj ich potom človek dokáže lepšie pochopiť?

Vyzerá to jednoducho, ale často je to silný pocit. Po nejakej chvíli hrania sa na inú osobu totiž zrazu zistíte, že sa nemôžete napríklad slobodne rozhodnúť alebo pocítite nejakú nespravodlivosť. Čím viac si človek zažíva takéto aktivity, tým viac je na to citlivejší, je viac empatický. A tým lepšie to pracovníci vedia ďalej vysvetliť mládeži.

Pracovali sme raz napríklad s videom o Krištofovi Kolumbovi. Pre nás je to možno hrdina, ktorý objavil Ameriku. Kto je to ale pre pôvodných obyvateľov? Čo pre Indiánov znamená Deň nezávislosti? Je dôležité pozerať sa na veci z rôznych perspektív. Alebo čo si myslíte o ľuďoch na úteku? Asi by sme ich chápali trochu viac, ak by jeden z nich prišiel a povedal vám svoj príbeh.

Kedy sa dajú vidieť prvé výsledky vašej práce?

Globálne vzdelávanie sa veľmi ťažko meria a je to beh na dlhé trate. Aj učitelia tvrdia, že keď pracujú s deťmi od piateho ročníka, niekedy až v ôsmom dokáže skupinka, s ktorou veľa hovorili o globálnych témach, správne argumentovať, veci si rozanalyzovať a pozrieť sa na to z rôznych strán. Postoje sa menia pomaly. Nebavíme sa tu o tom, že deti budú vedieť povedať, čo je ekologická stopa a ako si ju vypočítam. Chceme, aby zvážili, čo v obchode kupujú a aby zmenili svoj postoj na základe nejakých informácií. To je náš cieľ.

Čo robíš ty pre globálny svet?

Tiež som mala obdobie, keď som väčšinu oblečenia nakupovala iba v obchodoch, ktoré vyrábajú tovar v krajinách globálneho juhu. A nezamýšľala som sa nad tým, čo sa skrýva za mojim desaťeurovým tričkom. Dnes to už tak nie je a viac rozmýšľam, či to ktoré oblečenie skutočne potrebujem. Ak áno, uvažujem, či si to musím kúpiť nové alebo či to môžem mať i použité. Ak to nemusím mať nové, oblečenie nakupujem v second handoch. Ak niečo nové potrebujem, kupujem to od niekoho, o kom viem, že to ušil. Je to síce drahšie, ale podporujem priamo výrobcu. A nekupujem si čučoriedky v zime ? Lebo ani nechutia tak, ako chutia tie v júli zo Slovenska.

Ale nejde o to, aby sme teraz všetci začali nakupovať v second hande. Stačí si uvedomiť, čo všetko je za mojim tričkom a či ich potrebujem mať desať. Lebo čím je väčší dopyt po lacných veciach, tým viac tovaru musia firmy vyprodukovať a stále viac sa ich sťahuje do krajín, kde dokážu oblečenie vyrobiť lacnejšie. Často sa hovorí, že ženy šijúce vo fabrikách majú veľmi nízku mzdu, ale to je len jeden z faktorov. Podmienky v továrňach sú zlé, počet odpracovaných hodín je privysoký, možnosť dovolenky žiadna. A preto je dobré sa nad tým v obchode zamyslieť a možno urobiť aj nejaký krok. Napríklad formou petície apelovať na módne značky, aby to zmenili, podporovať mladých lokálnych výrobcov a dizajnérov, dávať starým veciam nový život či jednoducho si veci vymeniť alebo zamieňať. V susednom Rakúsku je toto už cool.

Mení sa postupne vnímanie Slovákov vo vzťahu ku globálnym témam?

Zdá sa mi, že mladých ľudí už globálne témy zaujímajú o trochu viac. Že začínajú vnímať, ako sa ich to týka. A že im nie je jedno, ak je v Bangladéši rieka celá červená od množstva chemikálií len preto, že zákony nie sú také prísne ako v Nemecku. Mladí ľudia sa tiež začínajú viac angažovať. Vznikajú komunitné záhrady, ešte pred pár rokmi tu bola sotva jedna, mladí organizujú workshopy, napríklad ako šiť z použitých vecí. A čoraz viac ľudí si uvedomuje, že vlastniť menej znamená viac a čo všetko sa skrýva za každým novým tričkom a mobilom. Ja vidím posun a vnímam, že veľa ľudí chce byť súčasťou zmeny. Zmena, ktorá hovorí, že ak sa ti niečo nepáči, tak sa prestaň len sťažovať a niečo s tým sprav. Začni meniť veci od seba.

Reakcie pracovníkov s mládežou si prečítajte tu: Myseľ mladých je formovateľná, ale i manipulovateľná

Metodickú príručku v angličtine si možno stiahnuť TU.

Skrátenú metodickú príručku v slovenčine si zas stiahnete TU.

Vzdelávacie aktivity s pracovníkmi s mládežou sme realizovali vďaka finančnej podpore z programu EÚ Erasmus +.