Bezpečnosťou k bezpečnejšiemu svetu?

Ako správne dbať na bezpečnosť svojich medzinárodných a miestnych pracovníkov v teréne? Prečo je dôležité mať stanovené jasné bezpečnostné pravidlá v každej organizácii, ktorá v teréne pôsobí? Ako si nastaviť bezpečnostnú politiku a manažment? Aj o týchto otázkach diskutovali účastníci bezpečnostného workshopu organizovaného European Interagency Security Forum v Bruseli, ktorého sa zúčastnil aj Človek v organizácii. Workshop hosťoval Aidex, globálne fórum o trendoch v rozvojovej a humanitárnej spolupráci v dňoch 14. a 15. novembra.

V mnohých humanitárnych organizáciách poskytujúcich pomoc v ťažkých kontextoch prírodných katastrof či vojen je nešťastným pravidlom, že dôsledné nastavenie bezpečnosti sa stáva prioritou až po útoku alebo nehode ich vlastných pracovníkov. Toto bol aj príbeh Stevea Dennisa pracujúceho v Keni pre Norwegian Refugee Council (NRC). Dennis bol 29. júna 2012 zranený a spolu s ďalšími tromi kolegami unesený počas návštevy utečeneckého tábora v Dadaab v Keni.

O štyri dni neskôr boli rukojemníci oslobodení kenskými orgánmi a miestnymi ozbrojenými silami. O tri roky neskôr Dennis podal žalobu na Okresný súd v Osle proti svojmu bývalému zamestnávateľovi NRC a žiadal kompenzáciu za ekonomické straty a psychologickú ujmu spôsobené únosom. Súd dospel k záveru, že NRC sa v tomto incidente vo vzťahu k Dennisovi dopustila hrubej nedbanlivosti a nariadila NRC povinnosť odškodniť ho za jeho ujmy.
Práve od Dennisovho príbehu sa odvíjajú odporúčania expertov na bezpečnosť. Za kľúčové pre vybudovanie bezpečnosti pri práci v teréne považujú nasledujúce opatrenia:

1. pripravenosť – organizácia by mala poznať bezpečnostnú situáciu na mieste operácie a s ňou spojené riziká a hrozby pre svoju misiu;
2. porozumenie a akceptovanie kultúrnych a komunitných noriem – istou zárukou ochrany je aj akceptácia pracovníkov a projektu v miestnej komunite. Častokrát je to práve komunita ktorá dokáže pracovníkov ochrániť pred hrozbami zvonka. Organizácie by mali zhodnotiť, nakoľko sú ich projekty akceptované a aké vzťahy majú vybudované s miestnymi obyvateľmi;
3. určenie si kapacít – organizácia musí poznať svoje vnútorné kapacity a expertízu v oblasti bezpečnosti, aby vedela poskytnúť adekvátnu podporu misii a pomáhať tiež pri nastavovaní pravidiel bezpečnosti;
4. informovaný súhlas – každý terénny pracovník, miestny aj medzinárodný, by mal súhlasiť s rizikom aké podstupuje až po tom, ako dostane od svojej organizácie všetky dostupné informácie spojené s vykonávaním práce;
5. povinnosť starostlivosti o svojich zamestnancov – každá organizácia je povinná pravidelne sa zaujímať o fyzické a psychické zdravie svojich terénnych pracovníkov a snažiť sa vytvárať pre nich čo najlepšie podmienky pri práci v teréne.

Za prvý potrebný krok považuje European Interagency Security Forum prioritizáciu bezpečnosti interne, a teda priamo v organizácii, v rámci manažmentu. Je dôležité si uvedomiť nevyhnutnosť bezpečnostných opatrení pri plánovaní všetkých aktivít, vedieť o nich zaškoliť svoj tím a tiež zahrnúť tieto opatrenia do rozpočtu projektu.

Od týchto interných krokov by organizácia mala prejsť k podrobnému mapovaniu terénu, kde pôsobí, a k nastaveniu bezpečnostného plánu, ktorý by mal reagovať na možné riskantné situácie a hrozby. Je tiež dôležité, aby mala humanitárna organizácia pôsobiaca v teréne osobitnú bezpečnostnú politiku, ktorou by sa mali riadiť všetci zamestnanci.

Účastníci bezpečnostného workshopu organizovaného European Interagency Security Forum v Bruseli.