Americká vlajka od dnes opäť oficiálne veje v Havane
Dnes prišiel ten dlho očakávaný moment, kedy John Kerry oficiálne znovuotvorí ambasádu Spojených štátov amerických v Havane.Tá bola zatvorená v januári roku 1961. Zbližovanie vzťahov medzi Havanou a Washingtonom prinieslo od decembra 2014, kedy Barack Obama a Raúl Castro oficiálne vyhlásili, že si sadajú k rokovaciemu stolu po viac ako pol storočí „napätia a ticha“, mnohé menšie aj väčšie zmeny. Všeobecné očakávanie bolo cítiť v Havane aj pred pár dňami, kedy Fidel Castro oslavoval 89.narodeniny v spoločnosti Eva Moralesa a Nicolasa Madura. „El líder máximo“ sa však k otvoreniu ambasády nevyjadril ani len jedným slovom, napriek tomu však opätovne napísal vo svojom vyhlásení, že USA dlží kubánskemu ľudu stále milióny dolárov.
Diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami sa zhoršili po tom, čo sa k moci dostal práve Fidel Castro v roku 1959. Ten bol najprv americkou vládou považovaný za predstaviteľa nového demokratického smerovania v Latinskej Amerike. USA však rýchlo zmenilo názor po tom, čo sa dohodol na úzkej obchodnej spolupráci so Sovietskym zväzom a znárodnil americké podniky a pôdu bez akejkoľvek finančnej náhrady.
Ochladenie diplomatických vzťahov, ktoré sa začalo za prezidenta Eisenhowera a vyvrcholilo počas obdobia J. F. Kennedyho sa dá pripísať mnohým udalostiam. Či už išlo o spomínanú spoluprácu so ZSSR, o americkou vládou podporovanú inváziu v Zálive svíň, kubánsku raketovú krízu, spor o Guantánamo alebo prenasledovanie občianskych aktivistov a nedodržiavanie ľudských práv na Kube, diplomacia nebola jedinou oblasťou, kde vzťahy týchto dvoch krajín skončili na kritickom bode. Ekonomika a hospodárstvo oboch krajín roky finančne strácajú milióny pre tvrdé ekonomické sankcie uvalené na Kubu Spojenými štátmi americkými za účelom vytvorenia tlaku na kubánsku vládu. 50 rokov americkí politici, a to najmä tí republikánski, veria, že embargo dostane Castrovcov na kolená a na Kube s ich koncom zavládne demokracia. S Barackom Obamom ale nastal obrat v oficiálnej politike USA a on, ako aj jeho demokratickí kolegovia, sú názoru, že diplomatický dialóg a zrušenie ekonomických sankcií prinesie ostrovu slobodu a demokraciu, nakoľko embargom trpí v najväčšej miere obyvateľstvo.
Historické podanie si rúk medzi Barackom Obamom a Raúlom Castrom, ktorý je na rozdiel od svojho brata, zdá sa, prístupnejší zmenám, boli predzvesťou zmien. Zatiaľ aspoň tých diplomatických. Je však stále pravdou, že kubánski aktivisti necítia stále veľké zmeny na ostrove a politika je zatiaľ príliš vysoká a vzdialená ich snahám. Časť z nich je stále proti zrušeniu embarga. Tí, ktorí sú priaznivcami nových vzťahov medzi Havanou a Washingtonom ale sami vedia a často vyhlasujú, že skutočné veľké zmeny musia prísť od Kubáncov samotných. Prečo ale národ, ktorého hlavnou zásadou je dodržiavanie demokracie a ľudských práv, nepozval na oficiálne otvorenie svojej ambasády práve kubánsku občiansku spoločnosť, ktorá sa zaslúžila veľkou mierou o zmeny na ostrove, zostáva pre mnohých z nás záhadou. Nemal by práve toto byť signál, ktorý má USA vyslať svojim kritikom, že opäť nesleduje len svoje ekonomické výhody? Zástupcovia občianskej spoločnosti sa zúčastnia iba popoludňajšej recepcie, kam je pozvaných vyše 600 hostí. Napriek tomu by prítomnosť mnohých disidentov na oficiálnom akte otvorenia ambasády bolo viac ako jasným signálom pre kubánsku vládu, že USA ráta s ich účasťou v ďalšom vývoji vzťahov.
