Ako Človek v ohrození pomáha na maďarsko-srbskej hranici
Do provizórneho utečeneckého tábora neďaleko juhomaďarskej obce Röszke, ktorý vznikol ako záchytné miesto pre tisícky migrantov prekračujúcich srbsko-maďarskú hranicu pred jej utorkovým oficiálnym zatvorením, som sa dostala ako dobrovoľníčka Človeka v ohrození. Spolu s ďalším dobrovoľníkom Tomášom bolo našou úlohou na mieste distribuovať materiálnu pomoc vo forme oblečenia, obuvi, stanov, prikrývok a hygienických potrieb, vyzbieraných prostredníctvom celoslovenskej materiálnej a finančnej zbierky. V tábore sme strávili päť drsných dní, ktoré preverili naše fyzické aj psychické limity.
Foto 1: Časť zbierky materiálnej pomoci Človeka v ohrození pred distribúciou
Podmienky v záchytnom tábore sú v čase nášho príchodu katastrofálne. Chýba základná infraštruktúra, všade sú hromady odpadkov a špinavého oblečenia a po celodennom daždi je z tábora jeden obrovský bahenný kúpeľ. Zo Srbska sem neustále prúdia stovky vyčerpaných utečencov, z ktorých väčšina je na ceste už niekoľko týždňov. Na mieste síce pôsobí niekoľko humanitárnych organizácií na čele s UNHCR, tie však aj napriek maximálnemu úsiliu nápor stále sa zväčšujúcej vlny utečencov zvládajú len s veľkými ťažkosťami.
Foto 2: Krízová situácia v záchytnom utečeneckom tábore v Röszke
Napriek extrémnym podmienkam a chýbajúcej koordinácii humanitárnych aktivít všetci neúnavne pracujú na tom, aby sa pomoc čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dostala tam, kde je najviac potrebná. Maďarská vláda pre utečencov poslala autobusy, ktoré ich majú odvážať do registračných centier. Ľudia sa preto tlačia v dlhočiznom rade v strede tábora, ktorý sa však takmer nehýbe. Autobusov je málo a ľudí veľa. Zatiaľ čo väčšina poslušne čaká na transport, sú aj takí, čo sa registrovať nechcú. Majú strach, že by ich prípade neúspešnej žiadosti o azyl vyhostili späť do Maďarska. Pokusy skúsiť to bez registrácie sú však márne – maďarská polícia je nekompromisná a kontroluje celú okolitú oblasť zo zeme aj zo vzduchu.
Foto 3: Rad utečencov čakajúcich na transport do registračných centier
Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi roznášame vodu a deky pomedzi čakajúcich ľudí, distribuujeme oblečenie a obuv a pomáhame so stavbou stanov pre ľudí, ktorí sa nezmestia do autobusov. Nie je nič výnimočné vidieť mamičku s niekoľkomesačným bábätkom, ktoré má na sebe len tenučkú detskú súpravičku, častokrát kompletne mokrú a špinavú. Alebo 80-ročnú zošúverenú babičku, ktorá od vyčerpania a bolesti ledva chodí. Najsrdcervúcejší pohľad je však na invalidov, ktorí sa so svojimi barlami a invalidnými vozíkmi trmácajú po železničných koľajach na druhú stranu hranice.
Foto 4: Distribúcia oblečenia utečencom
Foto 5: Triedenie oblečenia pred distribúciou
Foto 6: Sýrska mamička so svojím synčekom pri výdaji oblečenia
Našťastie, do tábora okrem utečencov prúdi aj množstvo nadšených a obetavých dobrovoľníkov z rôznych krajín, najčastejšie z Nemecka, Rakúska a Čiech. Dňom i nocou rozdávajú utečencom jedlo a vodu, pomáhajú s distribúciou oblečenia či zbierajú odpad. Tábor sa v priebehu pár dní mení na viac-menej fungujúci ekosystém s veľkokapacitným skladom materiálnej pomoci, distribučným centrom oblečenia, zdravotníckymi stanmi, poľnou kuchyňou, dobrovoľníckym infopointom a wifi hotspotom. Je úžasné sledovať, ako koordinované úsilie skupiny ľudí s rovnakým cieľom prináša svoje plody.
Foto 7: Dobrovoľníci Človeka v ohrození Eva Bušová a Tomáš Bakoš (vpravo) s českými dobrovoľníkmi
z organizácie Autonomní socialní centrum Klinika v Prahe
Atmosféra v tábore je pri mojom odchode zvláštne pokojná. Hoci väčšina utečencov nemá istotu, že im bude umožnené usadiť sa v ich vysnívanom Nemecku či Švédsku, vedia, že aj tak už mali obrovské šťastie. Na rozdiel od státisícov ďalších sa im podarilo včas sa dostať na správnu stranu hranice. Čo však bude ďalej, nikto nevie.
Autor: Eva Bušová
