Ako sa môžu mladí ľudia vcítiť do kože cudzinca? Cez divadlo

Rakúsko, Estónsko, Taliansko, Slovensko. Ľudia z týchto krajín sa opäť raz stretli, aby sa v kontexte globálneho vzdelávania dozvedeli čosi nové a užitočné. Stretnutia boli zakaždým zamerané na konkrétnu tému. Tentokrát bola témou migrácia a svoju prácu a techniky, ktoré pri nej využívajú, nám predstavili pracovníci talianskej organizácie CIES. Hlavný program sa konal v mládežníckom centre MATEMU v Ríme, v ktorom organizácia pôsobí.

V centre sa uskutočňujú rôzne aktivity pre mladých ľudí. Jednou z techník, ktoré pracovníci využívajú, je forma interaktívneho divadla. Tú sme si my všetci na vlastnej koži vyskúšali. Keďže témou nášho stretnutia bola migrácia, „predstavenie“ vykresľovalo cestu migrantov a utečencov z ich rodných krajín do Európy. Rozdelili sme sa do troch skupín, každá z nich predstavovala jednu konkrétnu osobu.

Naša skupinka napríklad zosobňovala 24-ročnú Patriciu z Nigérie, ktorej otec, rybár, prišiel o živobytie po tom, ako vodu znečistila ropná spoločnosť. Patricia sa teda rozhodla skúsiť šťastie v Európe, lebo od známeho počula, že v Taliansku hľadajú čašníčky či upratovačky.

Jej cesta začala tým, že nás maskovaní muži s krikom nahnali do tmavej miestnosti, museli sme si posadať na zem, zaviazali nám oči. Odvliekli nás do ďalšej miestnosti, v ktorej bol nafukovací čln. V ňom sme boli dlho učupení, muži neustále kričali, vysmievali sa nám, hovorili, že im je jedno, ak z člna vypadneme, nezastavia, máme smolu. Vyhrážali sa nám, že ak o nich povieme polícii, ublížia nám alebo našim rodinám.

Keď sme teda „priplávali“ do Talianska, nahnali nás do ďalšej miestnosti, kde nás čakala Talianka, zobrala nám naše doklady, obzerala si nás, museli sme pózovať – hodnotila, akú máme cenu a či nás bude môcť predať na prostitúciu. V tom do miestnosti vtrhla polícia. Odviedli nás do inej miestnosti – na policajnú stanicu.

Tam sme najprv dlho stáli s rukami nad hlavou. Potom nás potrápili „talianski policajti“, pretože sme už nemali doklady, boli veľmi nepríjemní. Potom nám ale vysvetlili, aké máme možnosti, o čo môžeme požiadať a na čo máme v Taliansku v danej situácii nárok.

Túto hru predvádzajú žiakom vo veku okolo 12-15 rokov. Neviem si predstaviť lepší spôsob, ako mladým túto tému priblížiť, vysvetliť im, čím si utečenci a migranti na ceste (a aj po príchode) do Európy prechádzajú.

Udalosti poslednej doby a celospoločenská debata o stave školstva na Slovensku dokazujú, že je kľúčové pracovať s deťmi a mladými, učiť ich premýšľať a vysvetľovať im aj neľahké témy. Pracovníci CIES nám ukázali, že prispôsobením formy učenia sa dajú aj také ťažké témy ako migrácia deťom a mladým priblížiť nezabudnuteľným spôsobom.

Stretnutie v Ríme bolo súčasťou projektu Active citizenship with global dimension, ktorý je financovaný z programu EÚ Erasmus+.

Text: Zuzana Weberová

Zdroj foto: Ilaria Saponaro