Zvyšovanie ekonomickej a potravinovej sebestačnosti cez rozvoj poľnohospodárstva a ochrany prírodných zdrojov na Východnom pobreží Kene

Náš projekt sa zameriava na podporu alternatívnych spôsobov živobytia komunít na východnom pobreží Kene, žijúcich v tesnej blízkosti mangrovníkových porastov. Jedným z hlavných indikátorov projektu je aj ochrana mangrovníkových ekosystémov ako funkčnej jednotky poskytujúcej možnosti pre trvalo udržateľný rozvoj komunít v týchto oblastiach.

Podľa výskumov Medzinárodného Spoločenstva pre Ochranu Prírody  (International Union for Conservation of Nature  – IUCN, 2009) dokáže 1ha mangrovníkových porastov zachytiť až o 50% viac uhlíka ako 1ha rovníkových pralesov. Aj z tohto dôvodu sa stáva ochrana stále rýchlejšie miznúcich a ohrozenejších pobrežných ekosystémov akútnejšia v boji proti klimatickej zmene. Význam mangrovníkov a ich dôležitosť boli pritom až do konca dvadsiateho storočia veľmi podceňované až ignorované. Príčinou tejto ignorancie bola neznalosť ťažko dostupných ekosystémov a v mnohých krajinách klasifikácia mangrovníkových lesov ako bariny, či močiare.  

Mangrovníkové lesy sú v skutočnosti významnými mokraďami. Pozostávajú z unikátnych druhov rastlín, ktoré vytvárajú významnú prechodnú zónu medzi vnútrozemím, ústim riek, zálivmi, a pobrežnými morskými ekosystémami. Významné sú ako pre človeka, tak aj pre mnoho druhov morských rastlín a živočíchov.

Funkcie mangrovníkových ekosystémov na východnom pobreží Kene:
Ekonomické
o    Zdroj dreva pre priľahlé komunity (kvalitné stĺpy, nábytok, košíky, výplň tradičných domov, palivo),
o    Zdroj živobytia pre priľahlé komunity (rybolov, včelárstvo, ekoturizmus),
o    Ekosystémové servisy. Mangrovníkové porasty poskytujú podľa štúdie IUCN celosvetovo minimálne 1,6 miliárd dolárov ročne prostredníctvom ekosystémových servisov a zdrojov podporujúcich živobytie pobrežných komunít. Napríklad na Srí Lanke zabezpečujú mangrovníky čistenie vody v hodnote 1.8 milióna dolárov ročne, ktoré by za predpokladu neexistencie porastov museli vykonávať ľudia mechanicky za podstatne vyšších nákladov. Mangrovníky to robia zdarma. V Keni neexistujú štúdie s podobnými kvantifikovateľnými ukazovateľmi, no prax ukazuje, že vyčíslenie hodnôt by bolo podobne vysoké. Medzi ekosystémové servisy patria aj liečivé rastliny a ich využitie v medicíne.

Sociálne
o    Nezamestnanosť. Stále viac ľudí sa sťahuje do pobrežných oblastí, ale namiesto očakávaných benefitov ich čaká chudoba. Ničením mangrovníkových porastov si nielen podkopávajú možnosti vlastného živobytia, ale aj ohrozujú svoje životy a zdravie. Rozvoj tvrdého turistického ruchu a hoteliérstva robí z miestnych obyvateľov zamestnancov za nízke mzdy – akýchsi novodobých otrokov. Náš projekt smeruje k podpore samo-zamestnávania a sebestačnosti.

Environmentálne
o    purifikácia/čistenie vody a ochrana korálových útesov pred znečistením
o    ochrana pred prírodnými katastrofami (tajfún, tsunami, záplavy)
o    zdroj rýb a iných morských živočíchov
o    ochrana biodiverzity pobrežných a morských vôd
o    ochrana pôdy, prevencia pred pôdnou eróziou a zasoľovaním pôd morskou vodou,
o    pohlcovanie CO2 a boj proti klimatickej zmene

Morálne
o    Strata vzácnych druhov rastlín a živočíchov býva často ekonomicky nevyčísliteľná. Dlhodobým záujmom ľudstva a našou morálnou povinnosťou je ochraňovať bohatosť  druhov a výtvory miliónov rokov evolúcie

Nepriame environmentálne funkcie
o    Ochrana koralových útesov
o    Čistá voda na turistických plážach
o    90% komerčného rybolovu je závislých od druhov rýb, ktoré sa množia, alebo živia vďaka mangrovníkom

Všetky tieto dôležité funkcie mangrovníkových porastov sú ohrozované viacerými faktormi:

Prírodné
o    Škodcovia: Salagena discatahas napáda najmä druh mangrovníka Sonneratia alba a spôsobuje mu smrť pozdĺž celého pobrežia Kene a Somálska.
o    Zvýšená salinita morskej vody spôsobená fenoménom El-Nina. Niektoré druhy mangrovníkov sa ťažšie prispôsobujú na zvýšenú salinitu prostredia.
o    Zvyšovanie hladiny oceánu: môže zaplaviť koreňový systém mangrovníkov aj v čase odlivu. V tomto smere sú si mangrovníky ochranou sami pre seba, pretože pohlcujú obrovské množstvo CO2 a tým prispievajú k znižovaniu dôsledkov klimatickej zmeny.

Ľudské
o    Vysoká hustota obyvateľstva. Rastúca populácia vytvára vyššie tlaky na prírodné zdroje a spôsobuje napríklad zvýšenú ťažbu dreva
o    Nadmerná ťažba dreva v mangrovníkových porastoch
o    Premena mangrovníkových porastov na rybníky a chovné farmy rakov  
o    Znečistenie oceánu predovšetkým ropou a ropnými haváriami, ale aj vypúšťaním chemikálií z vnútrozemia
o    Odpadky predstavujú chemické aj mechanické poškodzovanie krehkých mangrovníkových ekosystémov a v pobrežných komunitách sú odpadky veľkým problémom.
o    Nevhodné poľnohospodárske praktiky a manažment krajiny taktiež spôsobujú chemické znečistenie pobrežných vôd (aplikácia chemických hnojív, herbicídov, pesticídov a fungicídov), vymieranie živočíchov prípadne prítomnosť rakovinotvorných chemikálií v potravinovom reťazci.

Všetky aktivity projektu priamo, alebo nepriamo prispievajú k ochrane životného prostredia a predovšetkým významných ekosystémov, mangrovníkových lesov.
1)    Alternatívne spôsoby obživy (organická záhrada, výroba rôznych produktov, včelárstvo, ekoturizmus, chov rýb) sústreďujú ekonomické aktivity obyvateľov na iné činnosti ako výrub mangrovníkov pre palivo, či premena mangrovníkov na chovné farmy morských živočíchov a na získavanie morskej soli. Zakladanie bio-záhrad na školách zároveň zvyšuje environmentálne povedomie mladej generácie a vytvára oázu zelene.

2)    Obnova mangrovníkových porastov (vysádzanie sadeníc a zakladanie lesných škôlok) napomáha zvyšovať plochu ekologicky významných lesov, vytvára dostatočne veľký priestor pre množenie a úkryt rýb a iných morských živočíchov, a posilňuje všetky funkcie mangrovníkových lesov. Náš projekt taktiež smeruje k vysádzaniu vyššieho počtu druhov mangrovníkov (v Keni prosperuje 9 druhov mangrovníka), čo znižuje riziko vymierania jedného druhu. Komunitami je taktiež zabezpečený pravidelný monitoring a odstraňovanie chorých jedincov.

3)    Budovanie kapacít a vzdelávanie posilňuje environmentálne povedomie miestnych komunít, predchádza napríklad znečisťovaniu vôd. Ropnej havárii v projekte zabrániť nevieme, ale vypúšťaniu chemikálií a iných nebezpečných látok do vôd oceána vieme predchádzať prostredníctvom školení a zvyšovania environmentálneho povedomia.  

4)    Vysádzanie lesných škôlok a obnova mangrovníkových porastov: vysádzanie lesných škôlok nebude zamerané iba na mangrovníky, ale aj na iné prirodzené druhy drevín, ktoré rastú na piesčitých pôdach v pobrežnej oblasti a poskytujú alternatívny zdroj dreva a iných produktov. Jednou z aktivít projektu je aj vyrábanie širokého sortimentu tovarov z oleja zo stromu Neem (šampóny, repelenty, sviečky, sprchové gély, čistiace prostriedky), či iných produktov z Neem ako liečivé nápoje.

5)    Participatívna správa lesa vytvára systém benefitov a vzájomnej kontroly pre všetkých členov komunity pri ochrane prírodných ekosystémov. Skúsenosti z participatívnej správy lesa a budovania lokálnych kapacít prenáša Človek v Ohrození z projektu „Znižovanie degradácie ekosystému Mau forest cez aktívne zapojenie miestnych komunít“.

6)    Manažment odpadu: Na pozitívnom príklade komunity Dabaso Village pri Mida creek chceme dosiahnuť efektívny manažment odpadu (zber odpadu, triedenie, predaj recyklovateľných častí).

7)    Zakladanie ekologických záhrad: predchádza vzniku znečistenia a je príkladom dobrého manažmentu krajiny, vytvára predpoklady pre ekonomickú sebestačnosť a zlepšuje životné prostredie.