V ohrozených komunitách musíme konať hneď a spoločne

Dodržiavanie karanténnych pravidiel ako domáca izolácia či nebodaj práca na diaľku nie je v chudobných komunitách možné. Je preto na mieste predpokladať, že riziko šírenia pandémie v marginalizovaných rómskych komunitách bude väčšie.

Zástupcovia a zástupkyne občianskej spoločnosti včera zverejnili výzvu vláde, v ktorej apelovali na riziko šírenia pandémie vo vylúčených komunitách. My na toto riziko intenzívne upozorňujeme už dlhší čas a popri tom v rámci našich možností konáme, aby nás situácia nezastihla nepripravených.

Situácia je totiž vážna a potrebné sú konkrétne urgentné kroky a opatrenia.

1. POTREBUJEME KRÍZOVÉ PLÁNY PRE RÔZNE TYPY KOMUNÍT

Nie každá lokalita s chudobnými komunitami je rovnaká, sú medzi nimi značné rozdiely v izolácii, cestovateľskej anamnéze, preľudnenosti, spoločenských kontaktoch, v porozumení rizík spojených so šírením či v existujúcich podmienkach na karanténu a izoláciu. Každá si bude preto vyžadovať iný typ núdzového plánu a zásahov v prípade šírenia. Štát potrebuje zmapovať lokality, v ktorých je riziko šírenia nákazy najväčšie.

2. BUDEME POTREBOVAŤ NAVÝŠENÉ KAPACITY – PRIPRAVUJME SA UŽ TERAZ

Ústredný krízový štáb musí vydať jednoznačné pokyny obciam a mestám, ako postupovať pri vytváraní krízových plánov pre vylúčené komunity tak, aby dokázali účinne pomáhať a zvládnuť situáciu v týchto veľmi špecifických podmienkach efektívne, zodpovedne a s dôrazom na ľudskú dôstojnosť tých najohrozenejších. Starostovia obcí a miest musia už teraz podniknúť dôležité kroky a okamžite navýšiť svoje kapacity, zmobilizovať svoje sily a prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Na to však potrebujú dostať jasné inštrukcie.

Potrebné bude identifikovať a navýšiť priestorové kapacity, či už na karanténu, izoláciu alebo pre pracovníkov, ochranné a dezinfekčne prostriedky, zabezpečenie prístupu k vode, sanitačným zariadeniam, potravinám a liekom. Kde to je možné, treba podporiť komunity v prispôsobení ich príbytkov tak, aby mali lepšie podmienky na karanténu a izoláciu. Starostovia by mali pripraviť plány na reorganizáciu obydlí, aby sa zamedzilo skupinovým sociálnym kontaktom a prístupu k sanitačným zariadeniam. Musíme tiež zabezpečiť kapacity na testovanie.

Pomôcť pri plánovaní môžu tisícky pracovníkov v terénne, ako sú terénni sociálni pracovníci, zdravotní asistenti, komunitné centrá a miestne občianske poriadkové služby, ako aj mimovládne organizácie pôsobiace v teréne, ktoré poznajú špecifiká ich komunít. Na to však potrebujú riadne ochranné pomôcky.

3. NEVZDÁVAJME PREVENCIU, na ktorú je jednoduchý recept: voda, mydlo a zdravotná osveta.

Napriek tomu, že obce a mestá mali uvoľniť prístup k pitnej vode a zhruba 50 lokalít malo dostať cisterny s tečúcou pitnou vodou, stále existujú komunity, kde sa tak nestalo. Prístup k tečúcej vode a sanitačným zariadeniam je základom pre správnu hygienu, ktorá je v prevencii pred koronavírusom kľúčová. Nevyhnutná je tiež dostupnosť mydiel a antibakteriálnych gélov a najmä intenzívna zdravotná osveta o prevencii. Naša analýza potrieb ukázala, že ako najdôležitejší zdroj informácií pre komunitu slúžia predovšetkým starostovia, pracovníci v teréne a televízia.

4. UROBME PLÁNY ZODPOVEDAJÚCE NAŠIM REÁLNYM KAPACITÁM

Sme v krízovej situácii, krízové štáby na centrálnej a miestnej úrovni musia rozmýšľať, ako situáciu riešiť v súčasnom stave limitovaných zdrojov a nedostupnosti vybavenia. Nie ako by bolo dobré ju riešiť za ideálnych podmienok. Treba si klásť tie správne otázky: Ako v rámci dostupných zdrojov, či už na štátnej alebo miestnej úrovni zabezpečiť základné životné podmienky a prístup k zdravotnej starostlivosti? Aké kapacity majú spádové nemocnice na poskytovanie intenzívnej lekárskej starostlivosti? Ako ich bude treba navýšiť? Aké mame ľudské kapacity a ako ich môžeme navýšiť?

5. SNAŽME SA AJ O ZDANLIVO NEMOŽNÉ

V prípade potvrdenia nákazy koronavírusom bude dôležité všade vykonávať rovnaké opatrenia, ako sú napríklad karanténa, sledovanie kontaktov, testovanie alebo izolácia. V podmienkach najchudobnejších obydlí je to veľká výzva, ale je potrebné prispôsobiť tieto opatrenia na kontext každej komunity. Snažiť sa o to majú všetci – štát, samosprávy, starostovia, terénni pracovníci, my všetci.

6. ZAPOJENIE KOMUNITY BUDE KĽÚČOVÉ PRE ZVLÁDNUTIE SITUACIE

Len tak dokážeme účinne prispôsobiť sociálne a hygienické praktiky, ktoré umožnia zabrániť šíreniu vírusu. Zapojme lídrov a influencerov v daných komunitách. Využime skúsenosti ľudí, ktorí pôsobia priamo v teréne dlhodobo a majú dôveru komunity, či už vo fáze prevencie, alebo v boji proti šíreniu nákazy. Na to, aby terénni pracovníci mohli naďalej fungovať ako bod prvého kontaktu a pomáhať usmerňovať komunity, však potrebujú byť vybavení adekvátnymi ochrannými prostriedkami. Zatiaľ sa tak nestalo a tým nevyužívame ich potenciál naplno.

7. ZABRÁŇME STIGMATIZÁCII

Situácia je náročná a emócie sú vyostrené. Ľudia prirodzene hľadajú vinníkov a je ľahké odsúdiť tých, ktorým nerozumieme. Stigmatizácia vylúčených komunít však môže mať závažné následky. Môže ľudí podnecovať k tomu, aby zo strachu skrývali príznaky choroby a vyhli sa bezodkladnému vyhľadaniu zdravotnej pomoci. Stigmatizácia a xenofóbia naštrbujú sociálnu súdržnosť, ktorá je v takejto krízovej situácii nevyhnutná pre úspešné zvládnutie opatrení. Ich zdravie je aj naše zdravie. Nezabúdajme na to.

8. ZMIERŇUJME SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ NÁSLEDKY PRE NAJVYLÚČENEJŠIE KOMUNITY

Vylúčene komunity patria k najviac ohrozeným nielen z hľadiska šírenia vírusu, ale aj vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym následkom pandémie. Výpadok príjmu zo sezónnych alebo krátkodobých prác zhorší celkovú situáciu v komunitách. Bude preto nevyhnutné pomôcť v jednotlivých komunitách so zabezpečovaním základnej potravinovej pomoci. Vzhľadom na možné dopady pandémie sú sociálne a dlhové poradenstvo, ako aj pomoc pri komunikácii s inštitúciami ešte dôležitejšie ako predtým. Na to ale sociálni pracovníci opäť potrebujú riadne ochranné pomôcky.

9. RIEŠENIE RIZIKA ŠÍRENIA V  NAJOHROZENEJŠÍCH KOMUNITÁCH PATRI NA ÚROVEŇ ÚSTREDNÉHO KRÍZOVÉHO ŠTÁBU

Je potrebná koordinácia a spoločný postup všetkých zapojených, či už sú to starostovia, samosprávy, profesionáli pracujúci v teréne a mimovládne organizácie. Preto je nevyhnutná vzájomná a neustála výmena informácii medzi Ústredným krízovým štábom, krízovými štábmi na úrovní okresov a obcí a tými, čo pracujú v teréne. Iba tak je možné robiť rozhodnutia, ktoré budú založené na reálnych potrebách a poznaní situácie vo vylúčených lokalitách.