Naša štipendistka Paťka: Som rada, že som si vybrala pedagogickú

Paťka so svojim bratom patria medzi mladých ľudí, ktorých Človek v ohrození podporoval a podporuje v tom, aby išli študovať na strednú školu a pomáha im sčasti zvládať aj finančné náklady, napríklad preplácaním dopravy. S Paťkou a jej mamou sa stretávame v našom komunitnom centre v Petrovanoch.

Táto sympatická 17-ročná slečna je tretiačka na Strednej pedagogickej škole v Prešove. Aj tento rok okrem klasického vyučovania so spolužiačkami (áno, v ročníku sú samé baby) praxujú v materskej škole. Ako tretiačky však budú mať po prvýkrát aj svoje samostatné výstupy, teda budú deti učiť už „naostro“. V jednej skupine na praxi je šesť dievčat. Vzájomne si pomáhajú a majú sa rady, prezrádza Paťa.

Prečo sa rozhodla, že si podá prihlášku práve na strednú pedagogickú? „K deťom som mala vzťah od mala, rada som s nimi trávila čas, hrala sa s nimi,“ odpovedá a jej mama sediaca povedľa len ticho pritakáva. „Možno som chvíľku uvažovala aj nad herectvom na konzervatóriu v Košiciach, kam zobrali moju najlepšiu kamarátku zo základky. Ako malé sme spolu rady hrávali divadlo a predstava byť herečkou bola lákavá. Ale dnes som rada, že študujem práve na pedagogickej. Učiť môžem ísť vždy, kdežto dobré herecké príležitosti dostanú podľa mňa len tí najlepší,“ uvažuje nahlas Paťa, ktorá to má v hlave jednoznačne „upratané“.

Najskôr príprava, potom učenie

Prax v treťom ročníku vyzerá tak, že študentky dostanú tému vyučovania a cieľ, ktorý by mali dosiahnuť. Doma si napíšu teoretickú prípravu, ktorú konzultujú najskôr vo svojej škole, potom aj v samotnej škôlke a až po dvojitom schválení môžu ísť učiť. Po celý čas pozorne sleduje ich výkon, interakciu s deťmi a dáva im spätnú väzbu aj ich učiteľka.

Paťka má podľa vlastných slov k deťom kamarátsky prístup, ale dôležité je pre ňu aj určiť si hranice a pravidlá. Najradšej učí deti v strednom predškolskom veku, teda 4-5 ročné. Prečo? „Starší sú už prefíkaní a skúšajú na vás rôzne triky, tí malí sú zasa uplakaní.“ Praxovala aj v školskom klube, ale tam sa jej až tak nepáčilo, keďže s deťmi museli robiť najmä domáce úlohy a na hry a aktivity bolo menej času.

Ako vidí budúcnosť?

O rok ju čaká maturita, kde okrem teoretických skúšok odučí hodinu pred komisiou. Musí ukázať, ako by si s rôznymi situáciami poradila v realite. Sme presvedčení, že táto mladá rázna dáma s tým nebude mať problém. No a čo potom? „Možností mám viac. Asi by som sa chcela zamestnať v nejakej škôlke. A možno by som časom aj išla na vysokú, keďže od roku 2026 už bude povinná pre učiteľky v materských školách. Ale ani cesta do zahraničia nemusí byť zlý nápad, keďže angličtinu dobre ovládam,“ uvažuje nahlas. Čas na rozhodovanie ešte nejaký má a my jej držíme palce, aby sa rozhodla správne.

Hrdá mama

Spovedať sme mali aj Patinho brata, nášho štipendistu, ktorý minulý rok skončil Hotelovú akadémiu. Žiaľ, kvôli chorobe prísť nemohol. Do debaty zapájame teda aj mamu.

Som rada, že mám takéto deti, no kto by sa z nich netešil? Vyše desať rokov sme žili vo Veľkej Británii, ale vrátili sme sa domov, aby sa mohli obaja vyučiť. Syn zvažuje, že si pôjde vyskúšať prácu v Británii, kde máme ešte časť rodiny. Veď je mladý, nech skúsi.

Paťkina mama

Podpora stredoškolákov a stredoškoláčok

Paťka s bratom patria medzi mladých ľudí, ktorých Človek v ohrození podporoval a podporuje v tom, aby išli študovať na strednú školu a pomáha im sčasti zvládať aj finančné náklady, napríklad preplácaním dopravy.

Viac nám o štipendijnej podpore pre študentov a študentky stredných škôl porozprával kolega Marcel Masica z Komunitného centra v Petrovanoch. „Minulý rok sme podporovali dve deti, tento rok máme štyri. Veľmi dobre sa nám spolupracuje s miestnou základnou školou a jej riaditeľkou, pani Kazimírovou, ktorá deti pozná a vie povedať, kto by našu pomoc najviac potreboval. Okrem toho sa na škole aj vďaka Človeku v ohrození vyučuje predmet Príprava na povolanie, ktorý ôsmakom a ôsmačkám približuje možnosti, aké v ďalšom živote majú.“

Zo školy k nám do Komunitného centra v Petrovanoch posielajú aj deti, ktoré potrebujú doučiť, prípadne pripraviť na komisionálne skúšky. Boli by sme radi, ak by ich chodilo ešte viac, pravidelne a častejšie. Ale myslím, že je to na dobrej ceste. Okrem učenia tu totiž môžu tráviť čas aj hraním, relaxovaním, rozprávaním sa alebo i skúšaním rôznych tvorivých aktivít či 3D tlačiarne,“ hovorí Marcel.

Snažíme sa deťom z miestnej komunity a rovnako aj ich rodičom vysvetľovať, že trh práce je dnes neúprosný a výučný list už často nestačí. Ak chcú mať lepšie zamestnanie, potrebujú maturitu, alebo aspoň dokončenú učňovku. Bodaj by tu bolo viac takých detí, ako Paťka a jej brat, ktorí si vybrali školy s uplatnením.

Marcel Masica, vedúci KC Petrovany

Ak vás Patin príbeh zaujal a radi by ste aj vy podporili iných mladých ľudí v ich ceste za lepším vzdelaním, môžete tak urobiť napríklad kúpou Skutočného darčeka Šanca na vzdelanie. Ďakujeme.

Ďakujeme.