Nie je škôlka ako škôlka… alebo ako chceli naše učiteľky lepšie porozumieť ukrajinským deťom.

Prečo ukrajinské deti v našich škôlkach nejedia polievky a nátierky? Ako to, že vedia už pred nástupom do školy čítať a písať? Učia ich to doma rodičia, alebo učiteľky? A prečo je ťažké ich mamám vysvetliť, že naše škôlky bývajú počas sviatkov a prázdnin zavreté aj niekoľko dní? Slovenské materské školy, ktoré navštevujú ukrajinské deti, cítia častokrát bezmocnosť vyplývajúcu z kultúrnych rozdielov a nedostatočnej komunikácie, a preto sa o pomoc obracajú aj na neziskový sektor.

„Riešime množstvo problémov, ktoré vznikajú nie z nenávisti jednotlivých národov k sebe navzájom, ale z prostej nevedomosti. Jedna vec je jazyková bariéra, druhá skutočnosť, že tu na Slovensku nevieme celkom presne, ako funguje bežný život ľudí v Ukrajine. A k tomu patrí aj život detí v ukrajinských škôlkach.“

Nina Gubišová, komunitná koordinátorka

„Keď nám riaditeľka MŠ na Jarnej ulici v Žiline predostrela ich potrebu, neváhali sme ani chvíľu. Nechceli od nás financie, nechceli ani personálnu pomoc, i keď – samozrejme – aj tá by sa im veľmi zišla. Chceli spoznať, z akého prostredia k nim ukrajinské deti prichádzajú, aby im mohli lepšie porozumieť. Poprosili nás o sprostredkovanie diskusie s ukrajinskou učiteľkou a my sme radi vyhoveli,“ približuje počiatočnú ideu stretnutia, ktoré sme vo februári zorganizovali na pôde spomínanej materskej školy, komunitná koordinátorka Človeka v ohrození Nina Gubišová. Na diskusiu učiteliek sme prizvali aj Ligu za duševné zdravie, keďže poskytuje ukrajinským deťom logopedickú aj psychologickú starostlivosť. Ale poďme na samý začiatok.

Prosba o pomoc

Organizáciu Človek v ohrození v januári najskôr oslovila s prosbou o pomoc vedúca oddelenia školstva a mládeže Mestského úradu v Žiline pani Milena Demková. Viaceré materské školy v okolí vraj trápi nedostatočná komunikácia s rodičmi ukrajinských detí, rovnako ako horšia adaptácia detí na tamojšie prostredie, stravu či denný režim. Spomínané škôlky sme obvolali a riaditeľka jednej z nich, MŠ Jarná, pani Renáta Balková nás poprosila o osobný kontakt nielen s ňou, ale najmä so samotnými učiteľkami. Zorganizovali sme teda stretnutie v ich priestoroch, kam sme pozvali zástupkyňu detských psychológov z Ukrajiny z Ligy pre duševné zdravie, pani Oksanu Horovú, psychologičku a učiteľku z ukrajinskej škôlky, pani Nataliu Romanenko, a za našu organizáciu Človek v ohrození prišli Nina Gubišová, komunitná koordinátorka v Žiline a tlmočníčka Hanna Horbach Kofanová.

Slovenské učiteľky túžili lepšie pochopiť, z akého prostredia deti ukrajinských odídencov a odídenkýň pochádzajú, na čo sú zvyknuté, čo môže byť u nás pre ne nové a nezvyčajné. Chceli sa porozprávať s učiteľkou z Ukrajiny, ktorá by im vysvetlila režim detí v ukrajinských škôlkach a poukázala na hlavné rozdiely medzi našim a ich predškolským systémom. Natalia Romanenko učila v ukrajinskej materskej škôlke deti vo veku 5 až 6 rokov a pre žilinské učiteľky, ktoré majú vo svojich triedach ukrajinské deti, pripravila prezentáciu, vďaka ktorej mohli azda lepšie pochopiť odlišný režim dňa v tamojších predškolských zariadeniach, ale aj iné zvyky susednej krajiny.

Ako to funguje v materských školách v Ukrajine?

Deti v Ukrajine chodia do škôlky ráno okolo ôsmej a opúšťajú ju až okolo šiestej hodiny poobede, keďže matky aj otcovia veľa pracujú. Bežne bývajú okolo ôsmej večer ešte vonku a spávať chodia až okolo desiatej. V škôlke spia približne od jednej do tretej. Oproti slovenským deťom majú teda posunutý režim.

V škôlke, rovnako ako u nás, desiatujú, obedujú aj olovrantujú, uprednostňujú však kaše či chlieb s maslom a syrom. Nie sú zvyknuté na naše nátierky a nepoznajú ani chute našich polievok. To je jedným z dôvodov, prečo majú mnohé z nich problém so stravou. Len krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu prvá dáma Olena Zelenská zaviedla reformu v školskom stravovaní, ktorá zahŕňala viac ovocia a zeleniny a menej cukru a soli. Deti si sotva zvykli na túto zmenu, prišla invázia, vysťahovanie a museli si zvykať opäť na iné chute. Mnohé z nich to znášajú ťažko. Niektoré z nich počas dňa vôbec nič nejedia, pijú iba čistú vodu.

Škôlkari v Ukrajine sa zdržiavajú len na pozemku škôlky, nikdy nechodia na prechádzky mimo areálu či na výlety. Je to tak bezpečnejšie, keďže bežne je v triede aj 30 detí. Jedna pani učiteľka je s nimi od rána do 13:00, druhá od 12:00 do poobedia. Počas dňa im s obliekaním, kŕmením či umývaním detí pomáha tzv. „ňaňa“, pomocná sila, tá však nechodí s deťmi von.

V Ukrajine je pomerne málo štátnych sviatkov, počas ktorých sú deti doma. Preto boli niektorí ukrajinskí rodičia možno trochu nemilo prekvapení, keď boli naše škôlky počas Vianočných prázdnin dlhšie zatvorené.

Poplatky sa líšia

Po prezentácii pani Romanenko sa natískali na jazyk viaceré otázky, ktoré zaujímali prítomné dámy nielen z profesionálneho hľadiska, ale aj z toho ľudského, rodičovského. Keď sú deti tak dlho v škôlke, kde je potom priestor pre rodinu? Nuž, toho priestoru je ozaj málo. Aj počas víkendov sú ukrajinské deti na rôznych krúžkoch. S rodinou sú teda najmä počas večerov a v nedeľu. Čítať, písať a počítať sa ešte pred nástupom do školy naučia práve počas času stráveného v škôlke. Podobný systém nie je nezvyčajný ani v iných štátoch EÚ.

Rodičia v Ukrajine platia v rámci škôlky len obedy  a okrem toho dobrovoľne prispievajú do fondu na pomôcky. Mesačné poplatky za škôlku, na aké sme zvyknutí u nás, nemajú. Možno aj z toho dôvodu prichádza k nedorozumeniam a viacerí rodičia za škôlku v Žiline stále neplatia mesačný poplatok vo výške 20 €, rovnako ako vstupné na rôzne akcie pre deti. Tu jasne vidno, aká dôležitá je komunikácia kvôli kultúrnym a zvyklostným rozdielom, ktorá chýba…

Problémy s komunikáciou

Medzi ďalšie problémy, s ktorými učiteľky z MŠ Jarná bojujú, patrí aj slabá komunikácia s niektorými matkami. Deti do škôlky častokrát vodia starší súrodenci. Materské školy tak cítia veľkú bezmocnosť a  práve preto sa o pomoc obracajú na neziskový sektor. Nevedia zhodnotiť, či dieťa potrebuje logopedickú starostlivosť. Nutne by potrebovali tlmočníčku alebo tlmočníka (aj cez telefón), aby mohli rodičom ukrajinských detí oznamovať dôležité informácie či oznamy o akciách v škôlke. Rovnako tiež asistentku či asistenta pre ukrajinské deti.

Po stretnutí sa všetky zúčastnené strany zhodli, že zorganizujú aj rodičovské združenie pre ukrajinských rodičov. Uskutočnilo sa v polovici februára a zúčastnili sa na ňom špeciálna pedagogička, tlmočníčka, psychologičky, logopedička, učiteľky, riaditeľka, niekoľko ukrajinských rodičov a naše kolegyne z Čvo. Rodičom sme vysvetlili, ako je to so zápisom detí do prvej triedy, aké tlačivá musia priniesť a ako je to s poplatkami za škôlku. Psychologička Oksana Horova sa ponúkla, že do škôlky bude chodiť každý týždeň na jeden, dva dni a bude s ukrajinskými deťmi pracovať. My sme ponúkli pomoc s prekladmi dôležitých informácií pre ukrajinských rodičov, ktoré škôlka zverejní na svojom webe a v tlačenej forme poskytne priamo jednotlivým rodičom. Predstavili sme im aj našu sociálnu pracovníčku Mariannu Sedliakovú, na ktorú sa môžu obrátiť napríklad pri problémoch s umiestňovaním detí do škôl. Liga za duševné zdravie sa ponúkla, že škôlka môže využiť ich sociálno-psychologickú a logopedickú pomoc.

Chceme a budeme pomáhať ďalej

               Ako vidno, je množstvo organizácií aj jednotlivcov, ktorým záleží na tom, aby sa ukrajinské deti aj ich rodičia cítili u nás bezpečne a ktorí sú ochotní im podať pomocnú ruku. Všetkým nám predsa záleží na tom, aby naše spolužitie bolo obohacujúce pre obe strany.

„Som veľmi pyšná, že v Žiline medzi sebou jednotlivé organizácie spolupracujú. Vieme, kto čo robí a veľa vecí robíme spoločne. Presne ako toto stretnutie, ktoré pani riaditeľka Balková označila za jednoducho skvelé,“ zhodnotila na záver s úsmevom na tvári sociálna pracovníčka Nina Gubišová.

               Človek v ohrození plánuje aj ďalšie podobné stretnutia na pôde iných škôlok, kde sa bude snažiť pomôcť lepšej adaptácií detí a hladšej komunikácii s rodičmi.