Podporujeme rómske ženy, ktoré žijú v generačnej chudobe. Čo im prinesie rovnosť?

Na Slovensku pomáhame ľuďom, ktorí žijú v sociálnom vylúčení. Vďaka finančnému, sociálnemu či pracovnému poradenstvu a výletom mimo komunity získavajú väčšie sebavedomie a spolu s ním šancu na lepší život. Generačná chudoba však so sebou prináša ďalšie bremeno, ktoré dopadá špecificky na ženy. O tom, prečo je potrebné podporovať rovnosť žien aj v tomto prostredí, sme sa rozprávali s Monikou Bosou zo združenia EsFem a Jankou Urban a Editou Kovář zo združenia Vyrovnávanie šancí, ktoré s nami spolupracujú na projekte Rodová rovnosť pre rómske komunity.

Prečo je dôležité podporovať rodovú rovnosť aj v marginalizovaných rómskych komunitách?  

M.B.: Z jednoduchého dôvodu, pretože je relevantná všade, kde žijú ľudia.  

J.U.: Treba ale povedať, že rodová rovnosť je trochu náš západný konštrukt, s ktorým treba do niektorých kultúr prichádzať citlivo a s porozumením. V marginalizovaných rómskych komunitách to znamená vnímať aj rodové stereotypy, ktoré tam fungujú a my nie sme tie, ktoré to zrazu zmenia.   

Ženy často nedokážu čerpať zo ženských priateľstiev, vytvoriť líniu ženskej skupiny, pretože ju rozbíja príliš veľa deliacich čiar.  

Janka Urban, Vyrovnávanie šancí

E.K.: Ženy z vylúčených rómskych komunít sú v nevýhode, lebo vôbec nevedia, čo je rodová rovnosť, že by mohli v tejto oblasti niečo chcieť a toto sú pre ne veľké zmeny. My sa im snažíme ukázať, čo to je, aby si uvedomili, aké majú možnosti a že by mohli žiť aj trochu inak, ako majú zaužívané stereotypy.  

Čo sťažuje situáciu rómskych žien vo vylúčených komunitách?   

J.U.: Komunitami častokrát prebiehajú deliace čiary, či už jednotlivými rodinami, alebo geograficky, oddelená je horná a dolná časť osady a funguje tam nejaká dlhodobá tenzia, prípadne sú oddelení olašskí a slovenskí Rómovia. Ženy sú nejakým spôsobom týmto líniám poplatné a nedokážu čerpať zo ženských priateľstiev, vytvoriť líniu ženskej skupiny, partie kamarátok, ktoré sú si oporou, pretože ju rozbíja príliš veľa takýchto čiar.  

E.K.: Generačná chudoba sa dedí a ženy sú zvyknuté žiť v tých vzorcoch. Aj keď im človek ponúkne inú možnosť, väčšina z nich to nevezme, berú to ako svoj údel: ja som rómska žena a žijem v takejto rodine, u nás sú takéto pravidlá. Je veľmi ťažké narúšať im hierarchiu, ktorú majú. Ale sú samozrejme prípady, keď sa to darí.  

Aká náročná je denná rutina rómskych žien, ktoré žijú v generačnej chudobe, si môžete prečítať tu.

Môžete uviesť nejaký príklad?  

J.U.: Mali sme raz rozprávanie s jednou ženskou skupinou, kde sme spolu interpretovali obrázky. Došli sme k tomu, že jedna zo žien by chcela opustiť svojho muža. Ale my sme to trochu zrelativizovali, že dokážeme byť slobodné aj vo vnútri vzťahov, tie nás nemajú zatvárať. Vraveli sme tej žene, že je chvályhodné, že sa dlhodobo stará o zdravotne znevýhodneného muža. Cítila však, že je tam málo priestoru pre ňu ako pre človeka. V debate si uvedomila, že ten priestor existuje a ona nemusí nikoho opúšťať. V situácii, ktorú má, si vie stále nájsť kúsok pre seba. Takéto maličkosti vyplývajú z našich stretnutí.  

Čo je podľa vás pri práci so ženami z vylúčených rómskych komunít najzásadnejšie?  

J.U.: Predovšetkým sa snažíme dať im hlas.  

M.B.: Aktivity, ktoré so ženami robíme v rámci ženských skupín, teda nie sú priamo namierené na konkrétnu zmenu, ale zároveň sa tá zmena deje hneď. Spočíva v tom, že ženy vôbec uvažujú o tom, že môžu niečo chcieť, môžu to chcieť spolu a môžu si pomáhať. A nielen ženy, ale aj celé rodiny. V ideálnom prípadne vzniknú nové ženské kamarátstva.  

Ženské skupiny fungujú v rámci viacerých našich komunitných centier. Ako tieto stretnutia prebiehajú, si predstavíme nabudúce.

Projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorý bol podporený z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR, realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.