Prejsť na hlávný obsah
03 mar 2021

Mládež na Filipínach chce podporovať mier cez mediálnu gramotnosť

Pod vplyvom pandémie sa mnoho aktivít presúva do online prostredia. Mladí ľudia z filipínskeho regiónu Mindanao využívaju túto situáciu na to, aby v digitálnom priestore šírili myšlienky mieru. Sú si totiž veľmi dobre vedomí toho, že médiá a sociálne siete môžu byť jedným z hnacích motorov spoločenskej zmeny.

Obyvatelia provincií Lanao v roku 2017 zažili päť mesiacov trvajúce obliehanie mesta Marawi – vojenský konflikt, z ktorého sa väčšina miestnych spamätáva dodnes. Aby sa do budúcna podobným udalostiam predišlo, je potrebné zaangažovať mladých ľudí z regiónu. A to tak, že im pomôžeme budovať vzájomný rešpekt a porozumenie.

Absolventi tréningového táboru chcú vo svojich komunitách pôsobiť ako komunikátori, ktorí budú podporovať mier

Jednou z kľúčových oblastí pri posilňovaní tolerancie a medzináboženského dialógu je orientácia v mediálnom priestore. Preto sme pred časom zorganizovali tréningový tábor zameraný na budovanie mediálnej gramotnosti a základy žurnalistiky so špecifickým dôrazom na citlivé informovanie o konfliktoch. Tábor sa uskutočnil v meste Iligan a zúčastnilo sa ho 12 mládežníckych lídrov z provincií Lanao.

Mladí ľudia sa vzdelávali aj v oblasti komunikácie a rozvíjali aj ďalšie digitálne zručnosti ako blogovanie a vlogovanie. Vyzbrojení novými schopnosťami sa všetkých dvanásť účastníkov rozhodlo pôsobiť vo svojich komunitách ako tzv. komunikátori, ktorí budú podporovať mier. Zamerajú sa na náboženské, etnické a sociálne rozdiely, ktoré sú častým zdrojom konfliktov, a stanú sa tak v regióne Mindanao dôležitou mierovou silou.

Skúsenosti z obliehania mladých motivujú bojovať za lepšiu spoločnosť

Jednou z účastníčok tréningu je aj Janisah „Janie“ Dimatolang, 31-ročná slobodná matka z mesta Marawi. Obliehanie zažila z prvej ruky. Ťažkosti, aké spôsobuje ľuďom v komunite chudoba, ju zasiahli najsilnejšie, keď sa rozprávala s deťmi, ktorých rodičia prišli v dôsledku konfliktu o živobytie. „Spýtala som sa ich, prečo sa stále hrajú a ony mi odpovedali, že pri hre zabudnú, že boli hladné,“ hovorí Janie. Na základe toho rozbehla projekt s názvom „Nakŕmte deti, nasýtite budúcnosť“. Jej cieľom je vytvoriť nutričný program, ktorý zabezpečí deťom od štyroch do desiatich rokov výživnú stravu na celý deň.

Janisah „Janie“ Dimatolang

Spýtala som sa detí, prečo sa stále hrajú a ony mi odpovedali, že pri hre zabudnú, že boli hladné.

Aj 26-ročná Sittie Asia Mai zažila vojnu v Marawi. Bola násilne vysídlená z domova a jej dom zdemolovali extrémisti. Táto skúsenosť jej pomohla nabrať odvahu postaviť sa voči neprávosti. „Vždy, keď sa dopočujem, že niekoho ľudské práva boli pošliapané, pridávam sa k protestom a vyjadrujem svoju morálnu podporu v boji za mier,“ hovorí Mai. Je jednou z mnohých ľudí, ktorí sa ani štyri roky po obliehaní Marawi nemohli vrátiť do rodného mesta.

Dvadsaťjedenročný Hamza „Zayn“ Deguro bol jedným z najmladších účastníkov tréningu. Keď sa začalo obliehanie Marawi, bol práve na pôde Mindanao State University a čakal na začiatok nového semestra. „Boli sme vystrašení, lebo sme boli v mešite a povrávalo sa, že nás bude verbovať ISIS. A ak sa nepridáme, zabijú nás,“ spomína. Spolu so spolužiakmi si dodávali odvahu čítaním Koránu a pripravovali sa na to, že to môže byť ich posledný deň.

Odvtedy sa Hamza snaží o posilnenie hlasu mladých. Veľkú rolu v tom zohrala aj jeho univerzita, ktorá ponúka základy mierového vzdelávania, či kurzy mládežníckej advokácie. Obsah kurzu je zameraný na výchovu profesionálov, ktorí sa stanú aj ambasádormi mieru. „Potrebujeme vzdelávať mladých a učiť ich, čo znamená mier a čo je tá správna ,ideológia’, za ktorú sa oplatí bojovať,“ vysvetľuje Hamza.

Sociálne siete ako zdroj poplašných správ, ale aj vzdelávací nástroj

Scitlivovanie voči konfliktom a mediálna gramotnosť sú v súčasnej politickej klíme kľúčovým nástrojom podporovania mieru. „Využívanie médií má svoje výhody aj nevýhody,“ hovorí Mai. „Mladí niekedy nevedia, ako ich správne používať a tak môžu uveriť všetkému, čo uvidia. Pomocou mediálnej gramotnosti ich učíme trénovať kritické myslenie, aby mohli lepšie rozumieť a vyhodnotiť to, čo vidia online,“ dodáva.

Mademoiselle „Maddie“ Singcay využíva sociálne siete ako platformu na propagáciu „Sangguniang Kabataan“, rady mládežníckych lídrov z jej komunity. Náš tréning jej poskytol tipy, ako vylepšiť tvorbu online obsahu. „Po tajfúne Sendong som si uvedomila, že sa musíme starať o naše životné prostredie a zabrániť, aby sa takéto katastrofy opakovali,“ hovorí. „Zorganizovali sme čistiace programy na odstránenie následkov tajfúnu vo vnútrozemí a na promovanie našich aktivít sme využili sociálne siete.“

Hamza považuje médiá za vzdelávací nástroj. „V mojom rodnom meste Taraka neboli nijaké organizácie, ktoré by podporovali snahy mladých o budovanie mieru. Keď som sa dostal na univerzitu, prihlásil som sa na semináre, kde som sa o tejto oblasti mohol dozvedieť viac.“ Uvedomil si, že jedným z dôvodov, ktoré narúšajú harmonické vzťahy v komunite, je šírenie fake news (poplašných správ).

V strede Hamza „Zayn“ Deguro

„Pokiaľ umožníme, aby sa fake news šírili, podporíme tým konflikt a v ľuďoch umocníme strach. Chcem, aby sa naučili overovať si zdroje,“ hovorí Hamza. Zdôrazňuje tiež dôležitosť inkluzívneho naratívu v boji proti genderovým a kultúrnym predsudkom: „Namiesto pojmov ako businessman, ktoré sa v základe slova – man vzťahuje len na mužov, používame neutrálnejší pojem enterpreneur, ktorý nikoho nevylučuje,“ uvádza príklad.

Mnoho ciest k mieru

Singcay, ktorá študuje biológiu na magisterskom stupni, je zanietenou bojovníčkou za ochranu životného prostredia. „Toxická odpadová voda zo skládok spôsobuje upchatie kanálov rieky Iligan. Mám pocit, že vláda zatvára pred problémom znečistenia vody oči,“ hovorí. Verí, že ľudí treba vzdelávať o výhodách správnej likvidácie odpadu. „Máme iba jednu Zem, a aj keď máme rozličné vierovyznania, musíme udržiavať mier, pretože náš spoločný cieľ je odvrátiť ekologickú katastrofu.“

Mai sa angažuje ako aktivistka už od puberty: „Na strednej som sa zameriavala na šport. Mali sme karate klub, v rámci ktorého sme mladých a ženy učili sebaobranu a cez šport sme im budovali sebadisciplínu,“ vysvetľuje. V roku 2019 sa Mai začala zaujímať o sociálne podniky a podnikanie v poľnohospodárstve. „Pridala som sa k organizácii UNDP Empowering Solutions Competitions, kde sme a zamerali na vytváranie alternatívnych zdrojov živobytia pre farmárov, mladých, ktorí vypadli zo vzdelávania, žien, a vnútorne vysídlených ľudí,“ spomína.

V popredí Sittie Asia Mai

Zistila, že ekonomický faktor je pri hľadaní koreňov konfliktu kľúčový. „Chceme zmierniť chudobu, pretože to je dôvod, prečo v Lanao nie je mier. Počas obliehania bolo mnoho rodín chudobných a nemali čo jesť. Pokiaľ ľudí necháme žiť v chudobe, násilný extrémizmus bude stále hrozbou.“

Vďaka tréningu mladežníckych lídrov sa Mai stala sebavedomejšou na ceste k posilneniu vlastných aktivít, ale aj inšpirovaniu druhých. „Predtým som sa bála hovoriť na verejnosti,“ priznáva. „Nedávno som ale mala možnosť vystúpiť na samite mládežníckeho líderstva v mojej organizácii MARADECA. Bola som poctená možnosťou hovoriť o mediálnej gramotnosti. V mojom prejave som využila všetko, čo som sa naučila počas tréningu.“

Pokiaľ ľudí necháme žiť v chudobe, násilný extrémizmus bude stále hrozbou.

Hamza verí, že mladí ľudia zohrávajú v spoločnosti oveľa dôležitejšiu rolu, než sa mnohí nazdávajú. „My mladí musíme ukázať, že sme silní, obzvlášť, keď hovoríme so staršími ľuďmi.“ Uvedomuje si, aké je to cenné v spoločenských debatách. „Veľa mladých ľudí sa dnes zúčastňuje verejného diskurzu. Pokiaľ ale sledujete debaty, zistíte, že väčšina ľudí veľmi nepočúva opačnú stranu.“ Ako prevenciu konfliktu zdôrazňuje schopnosť načúvať. „Predtým, než poskytnete svoje stanovisko, uistite sa, že je správne.“

Kľúčom k budovaniu porozumenia a zvýšeniu tolerancie v komunite je rešpektovať rôznorodosť. „Vždy hovorím mladým ľuďom, s ktorými sa stretnem, že by sme sa nemali stať premárnenou generáciou,“ hovorí Mai. „Mali by sme byť vďační. Dnes sa kladie veľký dôraz na schopnosti mladých ľudí a máme toľko príležitostí, ktoré neboli predošlým generáciám dopriate. Nemali by sme sa obmedzovať. Pretože dokážeme všetko!“

Tréning sa uskutočnil v rámci spoločného projektu Človeka v ohrození, Člověka v tísni, People in Need Philippines a People in Need Myanmar, ktorý sa realizuje vďaka Európskemu nástroju pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR). Financuje ho Európska únia a realizujeme ho v spolupráci s miestnou organizáciou Pailig Development Foundation. 

Autor: Rebecca Galvez, PIN Philippines Communication & Advocacy Officer

Zdieľaj na:

Naše projekty

Skutočný darček

Festival jeden svet

Globálne vzdelávanie