Migrácia, fenomén s mužskou tvárou

Migrácia bola na Slovensku až do roku 2015 témou, ktorá bola prevažne osobnou, či odbornou. Politické strany si na nej nebudovali podporu, politici a političky sa k nej príliš aktívne nevyjadrovali a téma migrácie bola na okraji spoločenského záujmu. To sa však zmenilo a posledných päť rokov je téma migrácie súčasťou verejnej debaty. Zväčša veľmi emotívnej, obalenej v nenávisti a strachu, ktorá veľmi skresľuje skutočné výzvy migrácie.

Na titulkoch novín, sociálnych sieťach a tlačových konferenciách politických strán sme mali možnosť vidieť mužov, ako sa predháňajú v tom, ako nás ochránia pred mužmi migrantmi. Migrácia je v našich mysliach častokrát ukotvená cez mužov. V slovenskom mediálnom prostredí sa len veľmi zriedka dostaneme k informáciám o migračných perspektívach žien. K migrácii žien existuje len niekoľko analytických výstupov a s rodovou perspektívou migrácie pracuje iba zopár organizácií.

Zabúdame na ženy, ktoré sa presťahovali z miesta svojho bydliska v rámci krajiny. Zabúdame na ženy, ktoré odišli za prácou do zahraničia, opatrovateľky, vedkyne, manažérky, kuchárky, ale aj na ženy, ktoré zostali doma, zatiaľ čo ich manželia, synovia, bratia, otcovia, kamaráti a spolužiaci odišli do zahraničia.

Prečo je dôležité vziať do úvahy rodový aspekt migrácie?

Migrácia je súčasťou ľudstva od jeho počiatku. Bez pohybu našich predkov by sme neboli tam, kde sme. Osud budúcich generácií bude závisieť aj od našej migrácie, alebo rozhodnutia zostať. Bez migrácie by sme nežili medzi Dunajom a Tatrami, nemali by sme genetickú výbavu a vlastnosti, aké máme. Podobne, ako je všetko ostatné na planéte Zem v pohybe, sú aj ľudia. Žiadny iný druh ale nemá k dispozícii lietadlá, lode, vlaky, autobusy a prepracované pravidlá pri prechode hraníc.

Aj z toho dôvodu OSN odhaduje, že na svete bola v roku 2020 približne miliarda migrantov (v prepočte migroval každý siedmy človek na planéte). Z tohto masívneho čísla bolo 272 miliónov migranti a migrantky, ktorí opustili svoj domov a presunuli sa do inej krajiny (zvyšok tvorila vnútorná migrácia). Viac ako 130 miliónov ľudí, a teda každý druhý človek (47,9%), v rámci medzinárodnej migrácie boli ženy. Ženy tvorili viac ako polovicu migrujúcich v 101 krajinách sveta, pričom v Európskej únii a Severnej Amerike dokonca tvorili viac ako 51%.

Ak by si medzinárodne migrujúce ženy vytvorili vlastný štát, tak by mal väčšiu populáciu ako má Japonsko a o niečo menšiu ako Rusko. A to sa bavíme o medzinárodné migrujúcich ženách. Predstavme si tie ďalšie ženy, ktoré opustili svoj domov a presunuli sa v rámci svojej krajiny. Ba čo viac, prestavme si tie ženy, ktoré zostali, zatiaľ čo muži v ich rodinách odišli. Ako sa migrácia dotýka ich života?

Okrem faktu, že takmer každý druhý migrujúci človek je žena, existujte minimálne 6 ďalších vážnych aspektov ženskej migrácie:

1. Takmer v každej spoločnosti na svete stojí bremeno zodpovednosti za rodinu na žene.

Žena je tá, ktorá sa stará o deti, o nemohúcich, o starších ľudí a o domácnosť. Je kľúčovou osobou v rodine. Rozhodnutie odísť zo svojho bydliska je pre ňu podstatne náročnejšie ako pre muža. Taktiež následky jej odchodu sú serióznejšie, pretože bremeno starostlivosti sa zväčša posúva na ďalšie ženy v domácnosti, či už staršie, ktoré už nemusia úplne fyzicky stíhať a často majú zdravotné problémy, alebo mladšie, ktoré sa potom nemôžu venovať svojmu rozvoju (vzdelaniu a profesionálnej kariére). Ocitnú sa tak nakoniec vo veľmi podobnej situácii.

2. Kultúra, tradície, výchova, legislatívne systémy, spoločenské normy a náboženské predstavy vnímajú rolu ženy odlišne od roly muža.

Navyše, takmer každá krajina má túto predstavu v niečom inú. To všetko vplýva na skúsenosti žien pri rozhodnutí odísť, či už počas rozhodovania sa, počas cesty, pri príchode do nového miesta, pri integrácii do novej spoločnosti či pri udržiavaní si väzieb s miestom, ktoré opustili. Migranti to celkovo nemajú vôbec jednoduché, no migrantky majú situáciu podstatne komplikovanejšiu, pretože čelia dvojitej diskriminácii – ako migrantky aj ako ženy.

3. Migrantky čelia podstatne väčšiemu bezpečnostnému riziku ako muži.

Ženy a dievčatá sa častejšie stávajú obeťou prevádzačov, obchodníkov s ľuďmi, zažívajú násobne vyššie riziko, že sa stanú obeťami sexuálneho násilia, alebo ich predajú do otroctva. Zároveň je v prostredí nižšej právnej ochrany ťažšie domôcť sa spravodlivosti, pričom páchatelia často vyjdú bez trestu.

4. Migrujúce ženy majú podstatne ťažší prístup na pracovný trh ako muži.

Ťažšie si hľadajú prácu a často musia skombinovať starostlivosť o rodinu so zamestnaním. Pozície, ktoré sa im darí získavať, sú prevažne nízko kvalifikované a nízko finančne ohodnotené (v sektore služieb, konkrétne starostlivosti). Taktiež majú ťažší prístup k legálnej práci a tým pádom aj k legislatívnej ochrane pracovných práv. Ich úväzky sú zväčša kratšieho charakteru a riziko náhlej straty zamestnania je veľmi vysoké.

5. Ženy čelia väčšiemu riziku zdravotných problémov pri transporte, ale aj v cieľovej destinácii kvôli neprístupnosti zdravotnej starostlivosti, nedostatku hygieny a obmedzeniu prístupu k reprodukčným právam v zložitých podmienkach migrácie. Taktiež traumy a psychologické problémy, s ktorými sa dlhodobo vyrovnávajú si vyžadujú veľkú mieru pomoci.

6. Ženy, ktoré migrujú, aj napriek všetkým rizikám, útrapám a znevýhodneniam predstavujú nádej na zmenu.

Ženy posielajú výrazne väčšiu časť financií domov do svojej komunity ako muži migranti, viac investujú do vzdelávania a rozvoja v domovskej krajine. V zásade sa snažia výrazne viac napomôcť zmene podmienok a príležitostí, ktoré umožnia im domovským komunitám mať lepšiu šancu pre dôstojný život.

V roku 2019 vydal Špeciálny spravodajca OSN Report o dopade migrácie na ženy migrantky a dievčatá: rodová perspektíva. V tej sa veľmi trefne píše, že „migrantky ženy a dievčatá sú neproporčne a unikátne dotknuté rodovo založenou diskrimináciou, zneužívaním a násilím.“ Uvádza v nej, že rod sa tu kombinuje s ďalšími sociálnymi problémami, ako sú trieda, kasta, migračný status, národnosť, etnicita, vek, handicap, rasa, sexuálna orientácia a rodová identita. Migrantky tak neustále vystupujú a vstupujú do komplexných spoločenských štruktúr, ktoré umocňujú charakteristiky jednotlivých oblastí.

Pri sledovaní verejných debát preto nezabudnime, že takmer v polovici prípadov hovoríme o ženách.

Zdroje: 

• United Nations International organisation for migration. World Migration report 2020  
• Migration data portal. Gender and migration. 2020  
• United Nations women. Women migrant workers and remittances 
• Human rights council. The impact of migration on migrant women and girls: a gender perspective: Report of the Special Rapporteur on the human rights of migrants. 2019