Mal som cieľ, že zmaturujem

Keď si sadol prvýkrát za kasu, ľudia sa mu pre jeho rómsky pôvod vyhýbali. Čoskoro však prišli na to, že ide o mimoriadne pracovitého, sympatického a navyše aj rýchleho pokladníka, u ktorého je radosť nakupovať.

Bohuš Billý má 19 rokov, je študent 4. ročníka na Spojenej škole Štefánikovej v Bardejove a popri škole praxuje v Tescu. V rámci duálneho vzdelávania žiaci a žiačky trávia polovicu študijného času v škole, polovicu na praxi. Písomné maturity už má Bohuš za sebou. Ako ich hodnotí? „Zvládol som to, hoci témy boli náročne. V ponuke mi chýbala úvaha a test zo slovenského jazyka bol tiež pomerne ťažký.“

Momentálne sa pripravuje spolu s ďalšími 11 spolužiakmi a spolužiačkami na ústne maturity a priznáva, má strach. „Už aby to bolo za mnou. Po maturite ostávam pracovať v Tescu. Riaditeľka je so mnou spokojná, okrem praxe tam chodím aj brigádovať počas víkendov. Baví ma to, hoci pracovať s ľuďmi je niekedy naozaj ťažké. Najmä s tými náladovými,“ zasväcuje nás Bohuš do pomerov v obchodnom reťazci.

Treba mať pevné nervy, trpezlivosť, byť pokojný za každých okolností.

Bohuš o predpokladoch dobrého pracovníka

Tým sa, mimochodom, už stal aj oficiálne a získal ocenenie hviezda zákazníckeho servisu. Bohuš pridáva ďalšiu zaujímavosť – vedeli ste, že okrem karty, telefónu či hodiniek ľudia pomerne často platia aj kľúčenkou? Ja teda nie. Ale poďme späť na začiatok Bohušovej kariéry v Tescu. Začínal vykladaním tovaru a postupne sa prepracoval až na pozíciu pokladníka. Začiatky však neboli ani zďaleka ružové. Občas mu nesedela kasa, avšak horšia bola počiatočná nedôvera ľudí. Živo má v pamäti neveriace pohľady zákazníkov, ktorí jeho otvorenú pokladňu obchádzali (zjavne kvôli tomu, že je Róm) a nechali sa obsluhovať kolegami.

Bohuš však bol trpezlivý a časom ho ľudia spoznali, zistili, že mu môžu dôverovať a dnes už problém s váhavými zákazníkmi nemá. Práve naopak, je veľmi obľúbený, keďže je mimoriadne rýchly. A ako všetci dobre vieme, nie je nad rýchleho pokladníka či pokladníčku. „Ľudia si ma začali vážiť a chovať sa ku mne priateľsky. Dokonca ma občas zastavujú na ulici v meste a srdečne sa mi prihovárajú. Som už skrátka taký ich verejný známy z Tesca,“ smeje sa Bohuš.

Pýtam sa ho, či nezvažuje aj štúdium na vysokej škole, keďže, ako sám vraví, učenie mu nerobí problém. „Napadlo mi to, ale teraz po maturite by som si chcel dať s učením aspoň na rok pauzu, chcem pracovať, časom sa osamostatniť, možno potom vyskúšam vysokú,“ odpovedá mladý chlapec, ktorý to má vo svojich 19 rokov v hlave pomerne „upratané“ a kolegovia, s ktorými má Bohuš dobré vzťahy, mu vraj hovoria, že raz bude možno aj ich vedúci.

Bohuš mal počas svojho štúdia podporu nielen doma u rodičov. Poberal motivačné štipendium a Človek v ohrození mu preplácal cestovné náklady spojené s dochádzaním do školy, tlačili sme mu študijné materiály a ak bolo potrebné, zakúpili školské pomôcky. Naša komunitná pracovníčka zo Sveržova Jarka Krukárová ho pozná už od štvrtej triedy základnej školy a keď o ňom hovorí, z jej hlasu počuť nadšenie. Videla v ňom od začiatku veľký potenciál.

Už ako malý chlapec bol snaživý, ctižiadostivý a chcel všetkým ukázať, že sa to dá. Že aj rómske deti môžu v živote niečo dokázať. Svojou poctivou prípravou na hodiny častokrát zahanbil aj ostatné deti. Nezriedka sa stalo, že v triede si neurobil domácu úlohu nik, okrem neho. Čo si na ňom ešte cením je, že sa na nás vždy vedel obrátiť, ak potreboval pomôcť. Nehanbil sa, bol otvorený, úprimný a my sme mu vedeli a radi podali pomocnú ruku. Videla som na ňom, že má veľký potenciál, že chce niečo dosiahnuť. A on vedel, že sa to dá. Jedným slovom, poctivý zodpovedný študent, ktorý vie, čo chce a ide si za tým.

Jaroslava Krukárová, komunitná pracovníčka v KC Sveržov

A čo by Bohuš odkázal mladým ľuďom, ktorí pochádzajú možno z podobného prostredia ako on a rozhodujú sa, ako v živote ďalej? „Všetko sa dá. Ak chcete mať lepšiu budúcnosť, choďte študovať, urobte niečo pre svoj lepší život, snažte sa a nenechajte sa odradiť. Ja som sa nikdy na školu nechcel vykašľať, mal som cieľ, že musím zmaturovať.“

Bohušovi gratulujeme, že ani on sám sa nenechal odradiť a držíme mu palce, aby šťastne zmaturoval, aby ho práca stále bavila a aby sa mu časom podarilo osamostatniť. Má na to všetky predpoklady.