Ako sa dá bojovať s predsudkami pri zamestnávaní Rómov?

„Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny fungovali počas pandémie vo veľmi obmedzenom režime. Napriek tomu za bežných okolností poskytujú klientom napríklad aj odborné poradenstvo v oblasti zamestnávania. Prevažne sa snažia pomôcť úplne všetkým, ale často nemajú kapacity venovať sa klientom, ktorí majú najväčšie znevýhodnenia. Rómovia často nerozumejú jazyku úradníkov, pretože majú nízku gramotnosť, potom urobia nejakú chybu, napríklad zle vypíšu tlačivo, alebo sa nedostavia na dohodnuté stretnutie, pretože nemajú peniaze na autobus, a tak ich niekedy skrátka vyradia z evidencie,“ takto približuje Michaela Mudroňová, vedúca pre zamestávanie a prípravu na trh práce na oddelení Programov sociálnej integrácie Človeka v ohrození, ďalšie z ťažkostí, ktorým na ceste za prácou vylúčení Rómovia čelia.   

Zásadným problémom pri hľadaní práce, ktorý pramení zo života v generačnej chudobe, je to, že väčšinou ide o nízkokvalifikovaných ľudí. Častá je však aj situácia, že v regiónoch, kde je rómske obyvateľstvo početnejšie zastúpené, zamestnávatelia na pohovore uprednostnia uchádzača z majority bez ohľadu na to, že rómsky uchádzač má pre dané miesto možno lepšie predpoklady.   

Mudroňová tiež vysvetľuje, že aj keď existujú aktívne opatrenia, ktoré by ľuďom s nízkou úrovňou základných zručností mali uľahčiť vstup na trh práce, častokrát nie sú veľmi efektívne.    

Minuloročná analýza Človeka v ohrození, zameraná na rómske ženy a trh práce, uvádza: „Súčasné aktívne opatrenia trhu práce (AOTP) len slabo adresujú problémy najťažšie zamestnateľných skupín obyvateľstva a osobitne dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikovaných a ľudí s viacnásobným znevýhodnením.

(…) Osobitne rómski nezamestnaní sú často zaraďovaní do programov aktivačných prác, ktoré zvyšovanie zručností podporujú len veľmi obmedzene. Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky až 40 % rómskych nezamestnaných sa zúčastnilo aktivačných prác pre obec alebo samosprávny kraj v roku 2017, pričom zároveň len 8% rómskych nezamestnaných sa zúčastnilo iného AOTP než boli aktivačné práce. Ukazuje sa, že účasť na aktivačných prácach nezvyšuje zručnosti žiadané zamestnávateľmi a nevedie k pracovnej integrácii na otvorenom trhu práce (…)  

So slabo fungujúcimi AOTP sú spojené aj neefektívne služby zamestnanosti, ktoré nedostatočne adresujú potreby dlhodobo nezamestnaných. Osobitne problematické je slabé využívanie profilovania uchádzačov a uchádzačiek o prácu na úradoch práce, a to predovšetkým tých, ktorí patria do rizikových skupín a majú nízku šancu sa zamestnať. Systém profilovania by mal byť prepojený s odbornými poradenskými službami, poskytovaním dostatočných informácií o možnostiach  doplnenia si vzdelania a nastavením ďalších podporných služieb . Pri nedostatočnom zmapovaní všetkých bariér, ktorým znevýhodnený uchádzač alebo uchádzačka čelí pri prístupe k zamestnaniu, nie je možné nastaviť vhodnú intervenciu a individualizované služby.“  

Niektoré firmy, predovšetkým nadnárodné koncerny, berú zamestnávanie ľudí z rómskej menšiny ako svoju spoločenskú zodpovednosť. Väčšinou však ešte stále prevláda situácia, že zamestnávanie Rómov vyplýva z nedostatku inej pracovnej sily v regióne. „Na juhu, kde je veľká nezamestnanosť a stále majú ešte z čoho vyberať, uprednostia väčšinou Nerómov. Ale napríklad v priemyselnom parku pri Poprade už všetky firmy zamestnávajú Rómov, niektoré dokonca dominantne,“ hovorí Mudroňová. „Počas pandémie, hlavne zo začiatku, zamestnávanie veľmi nešlo. Pozitívnym trendom však je, že je veľa zamestnávateľov, ktorí dajú šancu Rómom pred privážaním pracovnej sily zo zahraničia. Je to tiež investícia do regiónu, v ktorom žijú,“ dodáva.   

Zamestnávanie Rómov z vylúčených lokalít, ktorí nikdy predtým nežili integrovane, so sebou prináša viaceré špecifiká. Jedným zo spôsobov, ako s nimi pracovať, sú senzibilizačné školenia vo firme, ktorá má záujem Rómov zamestnať. Zameriavajú sa na prácu s touto skupinou ľudí, vysvetľuje sa počas nich, z akých podmienok prichádzajú, prečo reagujú určitým spôsobom, ako riešia konflikty a pod.  

Podobné školenie uskutočnil aj Človek v ohrození počas pilotného projektu zamestnávania Rómov vo firme STIGA Slovakia v roku 2019. V rámci neho sa vedúcim linky dala sada odporúčaní ohľadom špecifík správania rómskych zamestnancov. Riešilo sa napríklad aj to, či je vstupné školenie podané pre nízkokvalifikovaných zamestnancov dostatočne zrozumiteľným jazykom.

Vysvetľoval sa však aj pohľad druhej strany, ako približuje pracovná poradkyňa Jarmila Holubová: „Majstri si napríklad zle vysvetlili zvýšený hlas u Rómov, chápali to tak, že sú nervózni a pomaly by už išli do bitky. Avšak rómske ženy a muži na verejnosti častokrát rozprávajú nahlas preto, lebo chcú skrátka byť vypočutí.“ Snaha o zmierňovanie napätia medzi zamestnancom a zamestnávateľom či majstrom v továrni aj vo všeobecnosti patrí do jej agendy pracovného poradenstva.  

Michaela Mudroňová dopĺňa, že cieľom rozhodne nie je, aby mali znevýhodnení Rómovia pri nástupe do práce iné podmienky než ostatní. Avšak ich adaptačný proces je dlhší a k jeho úspešnej realizácii je potrebná väčšia trpezlivosť. „Keď sa však zamestnajú a uvedomia si svoje nedostatky a chýbajúce vedomosti a zručnosti, častokrát pochopia, že je potrebné aby ich deti dosiahli vyššie vzdelanie a získali šancu na lepšiu budúcnosť a to je veľký posun,“  uzatvára.

Vypočujte si tiež: Rasizmus zažívajú aj na pohovoroch. Prečo Rómovia nepracujú?

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.