Človek v ohrození žaluje Eximbanku SR za odmietnutie sprístupniť informácie
Človek v ohrození žaluje štátnu Eximbanku SR za odmietnutie sprístupniť informácie o uhoľnom megaprojekte Konya-Karapinar v Turecku.
Slovenská republika prostredníctvom svojej exportnej a úverovej banky prejavila „predbežný a nezáväzný záujem participovať na projekte“, ktorý môže mať obrovský dopad nielen na miestnu komunitu, ale v prípade realizácie prispeje k zhoršovaniu klímy. Informácie o tomto projekte, rovnako ako o ostatných investíciách štátu cez Eximbanku zostávajú pred verejnosťou utajené.
„Nemáme šancu dozvedieť sa, či sú naše verejné prostriedky použité na dobré projekty, ktoré pomáhajú rozvíjať krajiny určenia, alebo naopak zhoršujú podmienky pre život tamojších obyvateľov a globálne životné prostredie. Nevieme tiež posúdiť, či účasť slovenských firiem na rizikových mnohomiliónových projektoch v zahraničí ohrozuje štátny rozpočet,“ upozorňuje Dana Mareková, kampanierka Človeka v ohrození pri Bankwatch.
Netransparentnosť štátnej Eximbanky je nie len nezodpovedná, ale aj protizákonná – jej rozhodnutia sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Človek v ohrození žiadal Letters of Intent, ktoré Eximbanka vystavila na podporu exportérov uhoľných technológií zo Slovenska do Turecka. Zamietavá odpoveď obsahuje len citáciu ustanovení viacerých právnych predpisov v nešpecifikovanom poradí a odmietnutie sprístupniť informácie bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia.
„Naša žiadosť aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu je podložená ustanoveniami Ústavy SR, zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj Aarhuského dohovoru, ktorý garantuje širší prístup k informáciám o životnom prostredí. Eximbanka nám v oboch svojich rozhodnutiach ukazuje dlhý nos a bez veľkého úsilia zdôvodniť, prečo nás odmieta. Je zrejmé, že operácie tejto štátnej inštitúcia sú pod minimálnou verejnou kontrolou,“ uzatvára Mareková.
