Zakiya spoznala priateľov – v škole, aj na Slovensku

Keď sme pred pár rokmi v malej obci Tebat Reyah v severnom Iraku opravovali školu, Zakiya chodila do piatej triedy. Najradšej sa hrala futbal a kreslila. Od školy bývala ďaleko a chodila do nej každý deň pešo, no mala ju veľmi rada a našla si v nej aj nové kamarátky.

Zakiya je jedným z 1452 detí, ktorým sme pomohli, aby mohli opäť zasadnúť do školských lavíc. V roku 2017 v Iraku nechodilo do školy viac ako 1,2 milióna detí. Nie preto, že by nechceli. Ich vzdelávanie prerušila vojna.

Raz budem učiť dievčatá

Niektoré rodiny v severnom Iraku pred nebezpečenstvom utiekli a ich deti museli školskú dochádzku na dlhý čas prerušiť. Iné zostali so svojimi rodinami doma, no chodili do školy pod extrémistickým vplyvom Islamského štátu.

Mnohé školy boli zničené a v niektorých oblastiach boli pod nadvládou militantných skupín. Tak tomu bolo aj v oblasti Zummar, ktorú istý čas ovládal tzv. Islamský štát.

Dnes už Zakiya spolu so stovkami ďalších detí opäť chodí pravidelne do školy. Jej obľúbené predmety sú matematika a čítanie. „Raz by som chcela byť učiteľka, lebo chcem učiť dievčatá,“ vyhlásila Zakiya.

Desaťročná Shehad a jej rodina boli jednými z tých, čo pred extrémistami utiekli. „ISIS mi zabil otca a chceli zabiť aj môjho brata. S mamou a súrodencami sme vtedy utiekli preč,“ spomínala smutne Shehad. Podobne, ako stovky ďalších rodín, sa po zlepšení situácie vrátili naspäť domov.

„V oblasti Zummar sa veľa rodín, ktoré boli predtým kvôli konfliktu v iných častiach krajiny, začalo vracať domov,“ vysvetľuje humanitárna pracovníčka Michaela Guldanová. Kapacita zničených či poškodených škôl však mnohokrát nestačila na množstvo detí, ktoré sa vrátili a potrebovali vzdelanie.

V obci Tebat Reyah sme preto postavili 5 tried a o pár mesiacov neskôr sme aj vďaka Klubu priateľov postavili nové toalety a opravili kanalizáciu. Vyškolili sme učiteľov a učiteľky na prácu s traumatizovanými deťmi a pripravili sme nielen triedy, ale aj voľnočasové aktivity.

Snažili sme sa, aby deti vďaka našim činnostiam postupne prekonali strašné zážitky a spracovali traumy, ktorými si prešli.

Chcem liečiť aj tých, čo nemajú peniaze

„Ja sa ísť do školy nebojím, ale hovoria mi, nech som opatrný,“ povedal nám štrnásťročný Ibrahim, ktorý býval ďaleko od školy. Každý deň ho do nej odprevádzali starší bratia, lebo sa oňho báli kvôli mínam a stále prítomnému nebezpečenstvu. „Keď ale prídem do školy a nie sú tam moji kamaráti, tak sa o nich bojím a pýtam sa kde sú,“ priznal sa váhavo chlapec

Ibrahim mal veľmi rád futbal a počas hier bol vždy obranca. Fandil miestnemu futbalovému klubu, ale jeho obľúbencom bol Real Madrid a známy hráč Cristiano Ronaldo. Sám sa ale futbalistom nechcel stať a mal iné plány. „Keď vyrastiem, chcem byť lekár, aby som mohol liečiť ľudí. Aj tých, čo na to nemajú peniaze. Aj ja mám v rodine chorých ľudí, ktorým by som chcel pomôcť,“ dodal smutne Ibrahim.

Vďaka vzdelaniu bude mať Ibrahim šancu dosiahnuť tento sen a prispieť k obnove spoločnosti v Iraku. Práve cez vzdelanie majú totiž deti šancu zlepšovať svoje okolie a odolať prípadným extrémistickým tlakom.

Klub priateľov združuje našich pravidelných darcov, vďaka ktorým môžeme pomáhať aj  deťom, ako sú Zakiya, Shehad či Ibrahim. Stávajú sa tak nielen pomyselnými priateľmi detí a rodín v núdzi, ale svojimi pravidelnými darmi im tiež podávajú dôležitú pomocnú ruku.

Pridajte sa k nám a pomôžme spolu aj deťom, ktoré potrebujú prístup k vzdelaniu.