Vojna a školstvo: Ako sme pomohli žiakom a žiačkam na Ukrajine?

September už tradične symbolizuje koniec letných prázdnin a návrat do školských lavíc. Čo ale v prípade, že je krajina zmietaná vojnou? Aj napriek ťažkej situácii by ukrajinskí žiaci a žiačky chceli pokračovať vo vzdelaní. Cestu im však krížia zbombardované a zničené priestory škôl, nedostatok potrebných školských pomôcok či pedagógov a pedagogičiek. Práve školstvo je príkladom toho, že chápadlá vojny sú skutočne dlhé.

Od začiatku vojny pocítilo dôsledky konfliktu približne 5,7 milióna školopovinných ukrajinských detí vo veku od 3 do 18 rokov. Podľa ukrajinského Ministerstva školstva a vedy bolo k 24. júnu poškodených 1 849 vzdelávacích zariadení a 212 bolo úplne zničených. Obeťami agresia sa nestali len budovy a zariadenia, ale aj samotné deti – podľa najnovších údajov OHCHR bolo zabitých 277 detí a ďalších 456 detí bolo zranených, väčšinou v dôsledku použitia výbušnín v zastavaných mestských oblastiach.

Množstvo ľudí vrátane školopovinných detí a mládeže muselo opustiť svoje domovy. Stali sa tak vnútorne vysídlenými jedincami, ktorí sa zo dňa na deň ocitli na druhom konci krajiny. To ovplyvnilo aj školstvo v susednej krajine. Zástupcovia hromád na západe Ukrajiny hlásia enormný príbytok študentov a študentiek. Záujem o dokončenie vzdelania detí a mladých ľudí je obdivuhodný. Podľa Prieskumu hodnotenia vzdelávacích potrieb vo väčšine vzdelávacích inštitúcií takmer všetci alebo viac ako polovica študentov a študentiek pokračovalo v štúdiu aj po začiatku vojny. Viac ako 70 percent vzdelávacích inštitúcií uviedlo, že 1 až 30 percent študentov a študentiek odišlo do inej časti Ukrajiny alebo do zahraničia.

Skvelou správou na pozadí smutných udalostí je snaha o udržanie vzdelania. Podľa údajov zo spomínaného prieskumu pokračovalo vzdelávanie na všetkých stupňoch v 95 percentách hromád predovšetkým v dištančnej, online forme, a bolo sprístupnené aj pre tých, ktorí sa evakuovali alebo presťahovali do zahraničia. Iba 5 z 25 škôl v ukrajinských regiónoch aj naďalej pokračovalo v prezenčnom alebo kombinovanom vzdelávaní.

Školské tašky potešili deti i rodičov

V Človeku v ohrození si uvedomujeme dôležitosť problému a spoločne sa snažíme zmierniť dopady vojny na vzdelávanie detí a mladých ľudí. Naši kolegovia a kolegyne na Ukrajine preto rozdali 826 školských tašiek aj s pomôckami miestnym, ale aj vnútorne vysídleným prvákom a prváčkam. Batohy v celkovej hodnote viac než 20 000 eur urobili radosť deťom v spolu 23 hromadách a viac než 40 mestách aj odľahlých dedinkách Zakarpatskej oblasti.

Deti mali z tašiek a pomôcok veľkú radosť. Hoci sa tašky a aspoň kúsok školských potrieb môžu zdať ako maličkosť, mnohým rodičom uľahčili situáciu – mnoho detí prišlo do západných častí Ukrajiny bez akýchkoľvek školských či vzdelávacích pomôcok. Po mesiacoch vojny sa okrem toho finančné zásoby rodičov už často minuli, prácu je okrem väčších miest ťažké zohnať a príspevky na takéto výdavky nestačia, upozornila Ivana.

Aj keď do Zakarpatskej oblasti zatiaľ, našťastie, spadla iba jedna raketa, miestni sú tiež poznačení vojnou – od traumatických zážitkov, ako je strata blízkych bojujúcich na fronte až po zhoršenú ekonomickú situáciu zapríčinenú napríklad tým, že muži nemohli cez leto vycestovať do zahraničia na sezónne práce alebo tým, že si posledný polrok nemohli dovoliť pracovať obaja rodičia, lebo deti nechodili do škôl ani škôlok.

Znovuotvorenie škôl sprevádzajú zmiešané pocity

V neľahkej situácii rodičom i deťom pomôže znovuotvorenie niektorých škôl na Ukrajine. To však so sebou prináša zmiešané pocity radosti a strachu. „Znovuotvorenie časti škôl, v Zakarpatskej oblasti približne 51 percent, dáva deťom, ale i rodičom aspoň trochu pocit normálnosti a nádej, že sa školy stanú opäť bežnou súčasťou životov ich detí a že ich právo na vzdelanie bude počas nového školského roka naplnené. Zároveň je ale s otvorením škôl a prezenčným vyučovaním spojený aj strach – strach o bezpečnosť detí, a to najmä počas sirén,“ povedala naša kolegyňa Ivana Godulová, ktorá pôsobí na Ukrajine.

Ukrajinka Maryna ako mama žiačky druhého stupňa potvrdila, že otvorenie škôl ju teší. Ako vysvetlila, podľa učiteľky, ktorá učila jej 7-ročnú dcéru, nebolo online vzdelávanie príliš efektívne. O to viac sa teda obe tešia na návrat do školských lavíc.

„Avšak, klamala by som, ak by som tvrdila, že sa nebojím vziať svoje dieťa do školy počas vojny s vedomím, že keď bude moje dieťa ďaleko odo mňa, budem v pohotovosti. No, každá minca má dve strany,“ dodala Maryna.

Vzdelávanie na školách bude rôzne – vo väčšine škôl budú deti prvého stupňa a piateho ročníka každý deň dochádzať do školy na vyučovanie. Rovnako bude vyučovanie prebiehať aj pre maturantov. Žiaci a žiačky šiestych až deviatych tried budú mať kombinovanú formu vzdelávania, čo znamená, že na niektoré hodiny prídu do školy, no iné absolvujú online formou. Každá škola si však formu vzdelávania nastavila individuálne. Rodičia, ktorí z bezpečnostných dôvodov nechcú posielať svoje deti do školy, ich môžu vzdelávať doma. To isté platí aj pre tých rodičov, ktorí spoločne s deťmi ušli z Ukrajiny.

Školstvo na Ukrajine musí prekonať niekoľko úskalí

Napriek tomu sa však školstvo v susednej krajine musí vysporiadať s niekoľkými prekážkami. Jednou z nich je nedostatok pedagógov a pedagogičiek, a to najmä na územiach, ktoré sú okupované ruským vojskom. Celkovo bolo v rôznych územiach tamojšej krajiny evakuovaných 43 tisíc učiteľov a učiteliek. Predstavitelia niektorých hromád tiež informovali o tom, že by mali problém finančne zaplatiť prácu pedagógov a pedagogičiek. Obrovskou výzvou je v neposlednom rade prístup k vysokorýchlostnému internetu a dostatok technologických zariadení, vďaka ktorým budú môcť ukrajinské deti a mládež študovať aspoň dištančnou formou.

Situáciu zhoršujú aj zdevastované budovy škôl, škôlok či iných vzdelávacích zariadení. Pokiaľ aj zničené neboli, obvykle sa z nich stali kolektívne centrá, ktoré slúžia ako nový domov pre vnútorne vysídlených Ukrajincov a Ukrajinky. Zo vzdelávacích zariadení sa tiež stali strediská na zber a distribúciu humanitárnej pomoci či prípravu stravy pre vnútorne vysídlené osoby. Takmer 3 500 vzdelávacích inštitúcií v súčasnosti slúži na humanitárne účely.