Prejsť na hlávný obsah
12 okt 2021

Sú Rómovia v osadách zdravší než majorita?

„Najviac znevýhodnené skupiny ľudí sú lakmusovým papierikom toho, v akej kondícii je zdravotnícky systém v krajine, či je dostatočne inkluzívny a schopný postarať sa aj o ľudí, ktorí majú sociálne problémy. Zároveň ak sú v nejakej spoločnosti veľké rozdiely, a to nielen v zdravotníctve, tak to znižuje kvalitu života celej spoločnosti. Je v nej menej súdržnosti, ale zato viac napätia a stresu,“ hovorí antropológ Andrej Belák, ktorý sa dlhodobo venuje zdraviu Rómov z vylúčených komunít.  

Vo všeobecnom diskurze sa môžeme často stretnúť s mýtom, že Rómovia, ktorí žijú v osadách, majú lepšiu imunitu než väčšinová spoločnosť. Opak je však pravdou. Pre neskúseného pediatra môže dieťa z osady pôsobiť navonok zdravšie a odolnejšie než dieťa z majority. Dôvodom však nie je jeho lepší zdravotný stav, ale to, že infekcie prebiehajú u detí z vylúčených komunít častejšie skryto.

 „Navonok nemajú takmer žiadne príznaky, pretože telo sa snaží šetriť energiu na rast a ďalšie v detstve potrebné veci,” vysvetľuje Belák. V neskoršom veku sa tento skrytý priebeh zápalových ochorení prejavuje v skoršom nástupe civilizačných ochorení či v podstatne skorších úmrtiach než je priemer ostatnej populácie.  

Foto: Tomáš Halász

Na zhoršený zdravotný stav ľudí v osadách vplýva viacero faktorov. Na jednej strane sú to materiálne podmienky: často sú vystavení toxickému dymu zo spaľovania (aj odpadu) v zle odvetraných domácnostiach, žijú v domoch, ktoré sú nezaizolované a tak čelia často prudkému striedaniu teplôt, majú obmedzený prístup ku kvalitnej pitnej, či aspoň tečúcej vode. Kanalizácia je v osadách väčšinou nedostupná, nefungujú schémy odvozu smetí, a tak sa v okolí osád zvyknú tvoriť skládky. Tie idú ruka v ruke s ďalšou toxicitou a prítomnosťou hlodavcov, ktoré prenášajú parazitov a infekčné ochorenia.  

Zásadná je aj psychická záťaž, ktorú spôsobujú stresory, mnohé z nich špecifické pre prostredie osád a generačnú chudobu. Napríklad neistota, či budú mať deti čo jesť, ktorá dolieha vo veľkej miere na ženy-matky. K tomu sa pridáva životný štýl menej šetrný k telu. Napríklad kvalita stravy tu býva celkovo veľmi nízka, kvôli nedostatku peňazí je častý aj hlad. V dospelosti sa tu môžu častejšie vyskytovať aj kompenzačné praktiky, najmä fajčenie a u mužov nárazové opíjanie sa. 

Systém, ktorý nezačleňuje, ale skôr vylučuje

Na zhoršené zdravie vylúčene žijúcich Rómov však majú vplyv aj menej priame, štrukturálne faktory, ako sú znížená dostupnosť a kvalita verejných služieb, vrátane zdravotnej starostlivosti. V mnohých zdravotníckych zariadeniach ide napríklad o rôzne formy etnickej diskriminácie – od nepriamejších a menej vedomých ako sú oddelené čakárne až po otvorený osobný rasizmus a  nevraživosť

Ale ide aj o systémové nastavenia celkovo neschopné odpovedať na potreby a možnosti akýchkoľvek ľudí, ktorí majú menšiu zdravotnú gramotnosť, komunikačné či ďalšie špecifické problémy. Obyvatelia osád napríklad veľakrát dostatočne nerozumejú jazyku zdravotníckeho personálu, ale aj sami majú problém sa vyjadriť spôsobom zrozumiteľným pre zdravotníkov. Toto všetko aj v  samotných Rómoch z osád prehlbuje pocit, že v zdravotníckych zariadeniach skrátka nie sú vítaní, a ak aj majú možnosť dopraviť sa tam, tak sa im častokrát radšej vyhýbajú alebo starostlivosť aspoň odkladajú.   

Navonok nemajú deti so zápalom takmer žiadne príznaky, pretože telo sa snaží šetriť energiu na rast a ďalšie v detstve potrebné veci

Andrej Belák vyvracia mýtus o lepšej imunite ľudí z osád

Ďalšími zásadným štrukturálnym problémami na komunitnej úrovni sú aj priestorová segregácia, nízke vzdelanie (vrátane už spomínanej nízkej zdravotnej gramotnosti), nízke príjmy a malý sociálny kapitál mimo susedstvo – chýbajúce väzby na ľudí mimo osád, ktorí by im pomohli sa zorientovať, vybavovať, prekonávať finančné krízy a pod. Príjmy ľudí z osád často nestačia ani na drobné doplatky za lieky, či cestu k lekárovi. O návšteve špecialistu, ktorý sa často nachádza vo vzdialenejšom meste, kde sa ľudia z vylúčeného prostredia aj ťažko orientujú, ani nehovoriac.  

Vylúčené bývanie a zhoršené hygienické podmienky nie sú jediným dôvodom zhoršeného zdravotného stavu Rómov v osadách, ale skôr výsledkom dlhodobej historickej segregácie a diskriminácie.

Príkladom vyrovnávajúceho opatrenia, ktoré umožňuje aspoň čiastočne kompenzovať medzery v málo inkluzívnom systéme, je podpora zdravia priamo na komunitnej úrovni prostredníctvom zdravotnej osvety, mediácie a asistencie. Je to služba, ktorá umožňuje sprostredkovanie zdravotnej starostlivosti pre vylúčené komunity.

Prostredníctvom funkcie asistenta podpory zdravia získajú ľudia v osadách človeka, ktorý im vysvetlí veci pre nich zrozumiteľným jazykom, pomôže vybaviť zdravotné pomôcky, sprostredkovať vyšetrenie, vyriešiť záležitosti so zdravotnou poisťovňou či zmerať tlak. V prípade, že je napríklad potrebné v komunite vykonať očkovanie, môže byť tou osobou, ktorá fyzicky obíde domy a komunikuje s ľuďmi, ktorí nemajú telefón.

Žiadne dočasné kompenzačné opatrenia však nemôžu odstrániť prvotnú príčinu zhoršeného zdravotného stavu ľudí vo vylúčených komunitách, a to „že vôbec existujú takéto miesta, a že je v nich toľko práve Rómov. Nejde o náhodu ale výsledok systematického vylučovania na etnickom princípe – v minulosti aj dnes. 

Treba pracovať predovšetkým s takzvanou majoritou. Jednak ju odnaučiť čerpať výhody z tradície diskriminácie a vylučovania Rómov, a jednak dostať do systému a praktík zdravotníkov schopnosť pracovať s ľuďmi s veľkými sociálnymi problémami, tzv. štrukturálnu kompetenciu. Takými sú nielen Rómovia z osád, ale napríklad aj ľudia bez domova či ľudia so zdravotným znevýhodnením. Všetko sú to pacienti, ktorí vyžadujú viac času, trpezlivosti a sociálnej asistencie. Je potrebné zabezpečiť, aby sme im vedeli poskytnúť všetky verejné služby v podobnej kvalite ako pre ostatných,” uzatvára Andrej Belák.  

Ak vás zaujímajú konkrétne dáta, prečítajte si Úrovne podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku.

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Zdieľaj na:

Naše projekty

Skutočný darček

Festival jeden svet

Globálne vzdelávanie