Spomienka na obete z námestia Tien-an-men 20 rokov po- 4. júna 2009

Cieľom podujatia bolo uctiť si obete nepokojov, ako aj všetkých bojovníkov za ľudské práva v Číne, ktorá aj 20 rokov od udalosti zostáva krajinou s autoritárskym režimom a centralizovanou mocou.

Akciu sme organizovali spolu s mimovládnymi organizáciami Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Amnesty International Slovensko, Spoločnosť priateľov Tibetu a Slovenská asociácia Falun Gong a s Občianskou konzervatívnou stranou.

Na podujatí vystúpili zástupcovia mimovládnych organizácií s krátkym prejavom. Účastníci zhromaždenia symbolicky zapálili sviečky za obete represií v Číne.

Stiahnite si náhľad našej „ protestnej pohľadnice“ k udalostiam na Tien-an-men, ktoré sme rozdávali aj priamo na akcii.

Fotogaléria:

Čo sa na námestí Tien-an-men stalo?

Protesty na námestí Tien-an-men (Námestie nebeského pokoja), ktoré sa začali v apríli 1989 viedli 4.júna k masakru, ktorý si podľa študentských organizácií a Čínskeho červeného kríža vyžiadal 2000 mŕtvych. Čínska vláda priznala 241 mŕtvych a 7000 zranených. Protesty boli vedené predovšetkým študentmi a intelektuálmi a začali smrťou prodemokratického generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany Hu Yaobanga.

Hu Yaobang bol známym podporovateľom ekonomických reforiem, ktoré by Čínu priviedli ku kapitalizmu, taktiež žiadal politickú reformu systému. V roku 1987 ho konzervatívne krídlo strany prinútilo vzdať sa postu šéfa strany. Deň po jeho smrti, v apríli 1989, si malé zhromaždenie uctilo jeho pamiatku a vyzvalo režim, aby ho rehabilitoval. O týždeň neskôr, jeden deň pred jeho pohrebom, na námestí Tien-an-men protestovalo už 100 000 študentov.

Protesty boli namierené proti autoritárstvu režimu, protestujúci žiadali ekonomické zmeny a demokratické reformy. Najväčšie protesty boli na námestí Tien-an-men, ale uskutočňovali sa aj v iných mestách po celej Číne. Trvali 7 týždňov až do ich potlačenia čínskymi tankami.

Po potlačení protestov sa režim sústredil na zatýkanie demonštrantov a hlavných organizátorov po celej krajine, vykázal zahraničných novinárov a prebral kontrolu nad informovaním o udalostiach na námestí. Vysokopostavení členovia Komunistickej strany, ktorí boli na strane demonštrantov, boli vykázaní zo strany a niektorí uväznení, ako napríklad Zhao Ziyang, generálny tajomník strany, ktorý posledných 13 rokov života strávil v domácom väzení.

Počet zranených a mŕtvych zostáva nejasný, keďže existujú veľké rozdiely v odhadoch. Podľa pôvodných správ Čínskeho červeného kríža si masaker vyžiadal 2600 obetí, po tlaku čínskej vlády číslo zredukovali. Skutočný počet obetí nebude pravdepodobne nikdy jasný, keďže sa predpokladá, že čínska armáda odstraňovala mŕtve telá rýchlo a neboli vydané zoznamy mŕtvych. Čínska vláda však v represiách pokračuje dodnes, najmä voči príbuzným obetí a očitým svedkom, ktorí žiadajú pravdivé vyšetrenie udalostí. Podľa ľudsko-právnej organizácie Dui Hua režim dodnes väzní viac než 30 demonštrantov z námestia. Aj tí, ktorí si chcú uctiť pamiatku Zhao Ziyanga sú prenasledovaní. Režim dodnes cenzuruje informácie o udalostiach na námestí Tien-an-men, internetové stránky s týmto druhom informácií sú blokované. Udalosti z námestia sa stali v Číne jedným z hlavných tabu.

Brutálne potlačenie protestov na Námestí nebeského pokoja viedlo k mnohým demonštráciám a protestom po celom svete. Represie voči demonštrantom boli v západných krajinách spojené najmä s fotkou a videozáznamom muža, ktorý sa odvážne postavil proti idúcim tankom. „Tankový muž“, ako ho nazvali západné médiá, sa postavil do cesty tanku a nehybne stál. Neskôr naň vyliezol a nakoniec bol odvedený políciou. Do dnešného dňa existujú nejasnosti o tom, čo sa s týmto mužom stalo. Magazín Time ho zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí 20.storočia. Niektorí sa domnievajú, že Wang Weilin, 19 ročný mladík, ktorý mal byť podľa britského Sunday Express „tankovým mužom“, bol niekoľko dní po udalostiach popravený. Záznamy o jeho poprave či uväznení však neexistujú. Komunistická československá vláda vyjadrila zásahu proti demonštrantom podporu s vyjadrením, že Čína si svoje problémy vyrieši sama a bude pokračovať v budovaní socializmu.

Ľudsko-právna organizácia Human Rights Watch zverejnila na svojej webovej stránke k 20.výročiu Tien-an-men niekoľko štúdií a analýz a tiež krátke video, ktoré pripomínajú  udalosti na námestí v roku 1989.