Spoločne sme zapálili oheň v 58 pieckach. Prečítajte si ako to prebiehalo
116 ton drevených brikiet, 58 teplých domácností a stovky dobrosrdečných ľudí.
Na východe Ukrajiny, v oblastiach poznačených vojnou, už viac ako rok pomáhame rôznymi spôsobmi. Opravovali sme domy zničené ostreľovaním, zamestnali miestne ženy ako opatrovateľky pre osamelých seniorov v núdzi, zavádzali sme vodu do nemocníc aj domovov dôchodcov, a v týchto dňoch sa sústreďujeme na psychosociálnu podporu mladých ľudí.
Popri tom sme sa však rozhodli pomôcť aj starým ľuďom, ktorí sa boja prichádzajúcej zimy. Dediny popri bojovej línii na východe Ukrajiny sú plné seniorov, ktorí žijú sami, majú zdravotné ťažkosti a potrebujú pomoc. Z nízkych dôchodkov si nemôžu zabezpečiť ani základné potreby, nieto ešte palivo na zimu.
Keď sa o tomto probléme dozvedela naša koordinátorka, ktorá priamo na mieste riadila naše aktivity, nakúpili sme 12 ton drevených brikiet a odovzdali ich starkým v núdzi. Potreba je tam však násobne väčšia. A tak sme sa požiadali našich darcov a darkyne o pomoc.
A výsledok nás všetkých príjemne prekvapil.
Oheň už horí v 58 domoch
Na drevené brikety pre seniorov na Ukrajine sa vyzbieralo viac ako 15,000 eur. Vďaka štedrosti našich darcov a darkýň sme mohli pomôcť desiatkam starých ľudí na východe Ukrajiny, aby v zime nezamrzli a zohriali si svoje domčeky.
Z vyzbieraných peňazí sme zabezpečili 116 ton brikiet na kúrenie, ich prevoz do dedín v blízkosti bojovej línie na štyroch obrovských kamiónoch, dva traktory v každej dedine, na prevoz brikiet až ku domom, a prácu chlapov, ktorí drevo vyložili a pomohli starým ľuďom s uskladnením.
Spolu sme pomohli zohriať 58 domčekov. Do každej domácnosti sme odovzdali 2 tony brikiet, ktoré by mali zabezpečiť teplo na celú zimu.
Dve tony drevených brikiet sú minimálne množstvo oficiálne odporúčané Úradom pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Ochrana starých ľudí pred umrznutím je tu na východe Ukrajiny obrovským problémom, ktorý adresujú mnohé humanitárne organizácie. Potreba je veľká a žiadna organizácia ju nedokáže zvládnuť sama.
Kde a komu sme brikety odovzdali?
V dedinke Kamyanka sme rozdali drevené brikety pre 18 domácností so starkými od 70 rokov vyššie, ktorí žijú sami, alebo majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Dedina leží 6 kilometrov od bojovej línie, kvôli čomu sa do nej nedostáva pomoc v takej miere, ako do obcí, ktoré sú ku kontaktnej línii bližšie.
Oficiálna humanitárna pomoc sa sústreďuje na obce do 5 kilometrov od bojovej línie. Humanitárne organizácie sa snažia pomáhať, koľko len môžu, no vzhľadom na množstvo potrieb, ktoré tu sú, musela byť stanovená nejaká hranica najurgentnejšej pomoci.
Priamo v Kamyanke sme však mohli vidieť, že potreby tu nie sú o nič menšie či menej závažné, ako v dedinách, ktoré sú k línii o kúsok bližšie.
Väčšinu obyvateľov Kamyanky – viac ako 75% – tvoria práve starí ľudia nad 70 rokov. Podobne, ako v iných obciach, mladí buď utiekli, išli bojovať, alebo zahynuli. Mnohí starkí zostali, lebo nemali kam odísť, nedovolil im to zdravotný stav, alebo nechceli opustiť miesta, kde prežili celý svoj život.
Mnohí z nich sú vojnou vážne traumatizovaní, a dom sa stal posledným stabilným bodom v živote. “Všetko ostatné sa rozplynulo,” hovorí koordinátorka humanitárnej pomoci Veronika Filipek, ktorá dozerala na distribúciu brikiet. “Deti tu už nie sú, nič nie je, ako bývalo, a ich domček je to jediné, čo naďalej existuje. Veľmi sa preto k svojim domom upínajú, aj keď sú už napoly zbúrané.”
Pre týchto seniorov sú teraz humanitárne organizácie kľúčové. Čím bližšie ku kontaktnej línii, tým nevyhnutnejšia je ich pomoc. Aj v Kamyanke – šesť kilometrov od bojovej línie – však pomoc potrebujú.
Bližšie k bojovej línii, medzi míny a ostreľovanie
Z Kamyanky sme sa presunuli do dedinky Hranitne, kam putovalo 80 ton brikiet pre 40 domácností. Ohrievať budú starkých, ktorí majú nad 82 rokov a nemajú iný spôsob, ako si v zime zakúriť.
Hranitne predeľuje malá riečka, ktorá dedinu delí na dve územia – územie kontrolované Ukrajinou a separatistami. V dedine niet plota, ktorý by bol bez guliek a dodnes sa tu aktívne strieľa. Okolie je zamínované a cez noc pravidelne pribúdajú nové míny. Život je tu ťažký a nebezpečný.
Cesta sem tiež nebola jednoduchá. Jeden kamión sa po ceste pokazil a dva dorazili neskoro, a tak už nemohli distribuovať brikety. Do Hranitneho dorazili až po 22:00 a museli tam prespať na námestí (keďže v dedinke nie je žiadne ubytovacie zariadenie), pri kamiónoch, pretože od armády vybavené špeciálne povolenie na vstup iba na 24 hodín. Ak by prespali inde a do dediny vyrazili až ráno, už by ich do nej nepustili. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a brikety dorazili na miesto.
Obyvatelia tu napriek zlým podmienkam žijú ďalej a v rámci možností si pomáhajú. Ukázalo sa to aj pri vykladaní troch kamiónov, kedy pridal ruku k dielu každý, kto mohol. Obrovské kamióny tu nemohli dôjsť až k domom, a tak sa brikety zvážali na všetkom, čo miestni mali – od podomácky prerobenej lady až po motorku s prívesným vozíkom.
Seniorom sme pomohli brikety nielen vyložiť, ale aj uložiť na zimu. Niektorí z nich sú pripútaní na lôžko a odkázaní na pomoc susedov. Vďaka dreveným briketám sa už nemusia obávať zimy.
Týmto sa chceme poďakovať všetkým, vďaka ktorým bola táto pomoc možná. Nielen darcom a darkyniam, ale aj tým, ktorí zdieľali naše príspevkami a pomohli seniorom šírením tejto myšlienky.
Keďže sa financií vyzbieralo tak veľa, podarilo sa nám na brikety vybaviť množstevnú zľavu (z pôvodných 150 eur/tona sa stalo 112,5 eur/tona). Zostali nám preto ešte peniaze navyše, z ktorých špeciálne pomôžeme starým ľuďom v dedine Piesky, ktorá sa nachádza priamo na bojovej línii.
Príbeh bábušky Sofie mnohých z vás oslovil, a my chceme týmto ťažko skúšaným obyvateľom pomôcť, aby mohli žiť o niečo dôstojnejšie.
O tom vám povieme viac už čoskoro.
Ďakujeme.