SOS Čečensko (2000)
Pred prvou vojnou v rokoch 1995-1996 žilo na tomto území niečo viac ako milión obyvateľov Čečenska, z ktorých asi 80 % tvorili samotní Čečenci. Pred spomínanou druhou vojnou ich bolo už len 800 tisíc. Podstatná časť čečenských civilistov po vstupe ruských federálnych vojsk utiekla do susedných štátov.
Najviac utečencov sa zhromaždilo v Ingušsku, kde ich bolo v decembri 1999 okolo 200 tisíc. V tom čase sa ešte len začínali formovať veľké stanové tábory, preto bolo mnoho utečencov nútených usídliť sa v tzv. „divokých táboroch“, čo nepredstavovalo nič iné ako hospodárske budovy, či odstavené pusté železničné vozne, alebo sa jednoducho ubytovali na nedokončených stavbách, ktoré im sprístupnili spriatelení Inguši.
Utečenci boli v prvých fázach odkázaní zväčša na pomoc Ministerstva mimoriadnych situácii Ruskej federácie, ktoré však pre nedostatok finančných prostriedkov plnilo svoju funkciu len na 50%. Našťastie, mnohé svetové humanitárne organizácie promptne zareagovali na túto humanitárnu krízu a už v januári 2000 tu pracovali organizácie ako DRC (Danish Refugees Council), ACF (Action Contre la Faim), MSF (Medecins Sans Frontiers), MDM (Medecins du Mond) a v neposlednej rade aj česká spoločnosť Člověk v tísni (People in Need Foundation – ďalej len PINF).
Konkrétne o pomoci
Od začiatku bolo úsilie PINF okrem pomoci v utečeneckých táboroch v Ingušsku zamerané na pomoc priamo na území Čečenska. Nepriaznivá situácia (neustále otvorené boje, výbuchy … ) však nedovoľovala plánovať operácie, preto boli organizované sporadické konvoje s jednorázovou pomocou pre vytipované oblasti, najskôr neďaleko hraníc, neskôr i hlbšie vo vnútrozemí. Na jednom takomto konvoji sa finančne podieľalo aj naše občianske združenie Človek v ohrození, ktoré spoločne so Slovenskou katolíckou charitou poskytlo finančnú čiastku 4 000 USD. Spoločný česko-slovenský humanitárny konvoj (česká strana doložila 1800 USD) bol vo februári 2000 dopravený do Alchan-Jurtu: 22,5 ton múky, tri tony cukru, 193 kilogramov čaju a lieky.
V dedine nefungoval plyn, voda ani elektrina, väčšina obyvateľov si potraviny zháňala pašovaním cez hranice. Posledná dodávka potravín od ruskej strany prišla začiatkom decembra 1999. Alchan-Jurt bol na 80 % zničený vypálením a rozstrieľanými domami. Pri organizácii tohto konvoja sa priamo v Ingušsku nachádzal náš vyslaný koordinátor.
Humanitárna pomoc
Pomáhame v krízových oblastiach sveta.
Zabezpečujeme akútne potreby obyvateľov v dôsledku humanitárnej katastrofy doma a vo svete.
