Rómskym ženám sme pomohli objaviť ich schopnosti
Po troch rokoch v apríli 2024 skončil náš projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorého cieľom bolo posilniť ženy z marginalizovaných rómskych komunít a zvýšiť celkové povedomie o rodovej rovnosti.
Pomocou rôznych aktivít projektu sme sa snažili podporiť dievčatá a ženy v ich dôstojnosti a právach. Zároveň sme chceli priblížiť problematiku rodovej rovnosti komunite, ktorá čelí extrémnej chudobe, sociálnemu vylúčeniu, nedostatočnému vzdelaniu a prístupu k nemu, ale predovšetkým nedostatočnému vedomiu vlastnej hodnoty a vlastnej životnej perspektívy. Tiež sme sa snažili eliminovať predsudok o tom, že rodová rovnosť je v rozpore s kresťanským náboženstvom.
Práca v komunitách
V našich komunitných centrách v Prešovskom samosprávnom kraji (KC Kojatice, KC Petrovany, KC Roškovce, KC Sveržov) pôsobíme už takmer 20 rokov a práca so ženami bola a je prirodzenou súčasťou našich aktivít v nich. Vďaka tomuto projektu sme však mohli rozvíjať efektívnejšie spôsoby pre pozitívnu zmenu v životoch dievčat a žien žijúcich v rómskych marginalizovaných komunitách.
Rómske dievčatá a ženy si vďaka tomuto projektu rozvíjali svoje zručnosti a tým si budovali zdravé sebavedomie a zároveň posilňovali svoje ženské priateľstvá, ktoré sú pre ne zdrojom sociálnej opory.
Natália Glončáková, projektová manažérka
Projekt mal rôzne fázy, postupne sa v čase vyvíjal. V prvej fáze sme ženám poskytli bezpečný priestor a ony si zvykli prichádzať do komunitných centier pravidelne každý týždeň. Sformovali si ženské skupiny a my sme ženám dali možnosť, aby si samy určili témy stretnutí a oblasti, v ktorých sa chcú rozvíjať. Vďaka tomu sa nám podarilo osloviť aj tie ženy, ktoré sa predtým do aktivít v komunitných centrách veľmi nezapájali. Aktivity teda vychádzali z reálnych potrieb zapojených dievčat a žien a ony samy si určovali ich obsah. Či už išlo o „obyčajné“ zdieľanie skúseností, alebo prizvanie odborníkov na dohodnuté témy a problémy, ktoré ich zaujímali. Na projekte sme spolupracovali so skúsenými lektorkami z občianskeho združenia Vyrovnávanie šancí, ktoré viedli aktivity zamerané na rozvoj širokej škály zručností. Súčasťou aktivít bolo aj posilňovanie rodičovských zručností matiek a otcov, zlepšenie medzigeneračných vzťahov, stimulácia a motivácia detí pre lepšiu budúcnosť a podpora porozumenia medzi ženami a mužmi – vtedy sa aktivít zúčastňovali aj otcovia.
Kým v prvej fáze sa ženy venovali najmä spoločným ručným prácam a rozhovorom v bezpečnom priestore, po čase sa z vlastnej iniciatívy začali venovať aktivitám na rozvoj iných zručností. Obľúbenou činnosťou sa napríklad stalo riadené čítanie, počas ktorého si ženy osudy silných ženských osobností transponujú do vlastného života. Zároveň si trénovali komunikačné zručnosti, schopnosť pomenovať svoje pocity.
Vzájomné prepájanie
Ďalší posun nastal aj v tom, že lektorky z občianskeho združenia Vyrovnávanie šancí najprv prichádzali na stretnutia do jednotlivých komunít, no potom ako sa v komunitách vyprofilovali rómske líderky, sa začali ženy stretávať na spoločných aktivitách v Prešove. Čítali texty, veľa sa rozprávali a následne si poznatky odnášali do svojich komunít. Tieto stretnutia teda posilnili ich sociálne kompetencie a zároveň sa podarilo prepojiť aj ženy z jednotlivých komunít. Navzájom sa spoznávali a zisťovali, že hoci sú každá z inej komunity, trápia ich rovnaké problémy, stretávajú sa s podobnými výzvami. Časom si dokonca dokázali samy zorganizovať spoločné stretnutia a aktivity napríklad pri oslave Dňa Rómov či Medzinárodného dňa detí. Skrátka, aj vďaka tomuto projektu sa ženy z našich KC-čiek v Roškovciach a Sveržove skamarátili a stretávajú sa dodnes.
V projekte bolo pre mňa najcennejším to, že sa podarilo vytvoriť priestor pre základný zdroj moci žien – ženské priateľstvá. Priateľstvo medzi ženami je zdrojom sily, sebaistoty, podpory, vzájomného učenia a spoločného budovania niečoho nového. Zdieľaním vlastnej skúsenosti nielen ľahšie prekonávame ťažkosti, ale vytvárame aj niečo nové. Toto bol zároveň jeden z cieľov, ktorý sme prostredníctvom podpory aktivít pre ženy chceli dosiahnuť – aby dôvera medzi ženami nahradila odstup, ktorý často pretrváva a bráni slobode a spolupráci. Veríme, že hlavným nástrojom pre zmenu v komunitách (nielen vylúčených) je zmena konkurencie na kooperáciu.
Monika Bosá, OZ EsFem
Knižnica hračiek aj spoločné čítanie
V rámci projektu sme zriadili v komunitných centrách Knižnicu hračiek, kde môžu rodičia nájsť kvalitné vzdelávacie hračky a vedia sa s nimi spolu so svojimi deťmi zahrať, ale aj získať informácie o vzdelávaní detí. Hrou budujeme vzťahy, hra nás učí riešiť problémy, zažívať úspech i neúspech, komunikovať, počúvať, logicky aj kreatívne myslieť, dodržiavať pravidlá. Ale najmä – učí nás užívať si spoločne strávený čas.
Okrem knižnice hračiek sme realizovali aktivitu Tvoj príbeh, na ktorej sa učili ženy pracovať s knižkami, ktoré si následne brali domov a čítali z nich deťom. Čítanie totiž buduje zdravú vzťahovú väzbu a rozširuje slovnú zásobu. Spoločné čítanie matiek okrem toho vytváralo silnú skupinu žien, ktoré si vedia byť oporou. Týmto sa aj formovali líderky a ženské vzory v skupine. Navyše, knižnica v chudobných rodinách môže ovplyvniť vzťah k literatúre a učeniu všeobecne.
Komplexné programy sú cestou, ako pomáhať a posilňovať nezastupiteľnú rolu žien. Vážim si silu žien, ktoré sa s nami stretávali. Napriek svojim neľahkým podmienkam v ktorých žijú, našli si čas a prišli. Boli milé, úprimné, skromné a chceli spolupracovať. Myslím, že väčšina z nich to cítila podobne aj vo vzťahu k nám. Keď sme našimi rozhovormi pomohli usmerniť, posilniť alebo dokonca pomôcť čo i len jednej žene, malo to zmysel.
Edita Kovářová, OZ Vyrovnávanie šancí
Vzdelávacie aktivity
V rámci projektu sme realizovali na osemnástich základných a stredných školách workshopy na tému rodovej rovnosti pri príležitosti MDŽ a na tému postavenia rómskych žien. Workshopy prebehli aj vo vybraných komunitných centrách. Miestne deti si v nich vypočuli príbehy významných rómskych žien a na základe toho namaľovali ich portréty. Kampaňové aktivity spoluvytvárali okrem detí z MRK i deti z majority, rómske ženy a dievčatá a širšia komunita a ich výstupmi sú nástenné kalendáre na roky 2023. 2024 a 2025 so spomínanými portrétmi a príbehmi významných rómskych žien, kvarteto s portrétmi a príbehmi svätíc, kvarteto predstavujúce ženské aktivistky, ale aj výstavy výtvarných prác detí z komunít a odborné semináre. Výstava portrétov je dostupná pre verejnosť v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove na Námestí mládeže do 10. mája 2024.
Záverečná konferencia
Projekt sme oficiálne ukončili na záverečnej konferencii, kde sme zároveň otvorili výstavu portrétov významných rómskych žien, ktoré vytvorili deti zo základných umeleckých škôl aj samotných komunít. Na konferencii sa zúčastnili terénne sociálne pracovníčky a pracovníci, kolegyne z komunitných centier, ľudia z akademického prostredia aj samotné rómske ženy. Veľmi pozitívne bolo, že niektoré z nich sa ani vo veľkej skupine nebáli a nehanbili prejaviť sa a povedať svoj názor. V praxi sme tak zistili, že projekt rozhodne mal zmysel. Samozrejme, chcelo to svoj čas a takéto pekné výsledky by sa nám nepodarilo dosiahnuť za pol roka.
Hoci sa financovanie aktivít cez projekt končí, aktivity budú určite pokračovať aj ďalej. Ženy sú na stretnutia zvyknuté, chodievajú na ne pravidelne a nie je dôvod, aby sme tento pekne rozbehnutý vlak nechali zastaviť.
Za najväčší úspech považujeme skutočnosť, že v marginalizovaných rómskych komunitách sa postupne vyformovali líderky, ktoré sú schopné organizovať aj ostatné ženy. Zdravé sebavedomie a sila ženských skupín pritom majú pozitívny vplyv na život celých rodín, no s tým zároveň súvisí aj najväčšie úskalie projektu – zmeny v životnej stratégii častokrát narážajú na odpor širšej rodiny. A to je zároveň aj odpoveďou na to, ako pokračovať v budúcnosti – zapájať do aktivít nielen ženy a deti, ale celé rodiny.
Natália Glončáková, projektová manažérka
A ako na prínosy projektu za tri roky spomínajú rómske ženy?
“Dokázala som sa zlepšiť v mnohých veciach, sama cestovať, spoznať nových ľudí, zažiť zmenu.”
“Naučila som sa slovami lepšie vyjadriť to, čo cítim. Pozrieť sa na výchovu detí aj inými očami. Našla som si priateľstvá a oporu v ťažkých chvíľach.”
Skúsenosti z implementácie projektu sme zhrnuli v metodickej príručke Metodika pre prácu so ženami čeliacimi sociálnemu vylúčeniu. V príručke sú vysvetlené teoretické východiská rodovo citlivého prístupu a zároveň obsahuje konkrétne aktivity pre prácu so ženami.
Na projekte sme spolupracovali s neziskovou organizáciou EsFem – s odborníčkou na rodovú rovnosť Monikou Bosou a s občianskym združením Vyrovnávanie šancí – so skúsenými lektorkami Editou Kovářovou a Jankou Urban.
Projekt získal grant z Nórska v sume 186 166 eur a bol spolufinancovaný v sume 27 925 eur príspevkom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je zvýšenie povedomia o rodovej rovnosti a posilnenie žien v marginalizovaných rómskych komunitách a narúšanie rodových stereotypov a predsudkov medzi študentkami a študentmi základných a stredných škôl.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe www.eegrants.sk/dgv .
Projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorý bol podporený z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR, realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.
