Psychologička Irina: Vojna nás donútila prehodnotiť svoje názory, postoje aj životné priority

„Stojíme na prázdnej poľnej ceste. Pred nami sú zhorené vraky vojenskej techniky a vľavo, asi 10 metrov od nás, z lesa vychádza dymiaci obrnený transportér a neoznačení vojaci bez insígnií. Hlavne guľometov sa v sekunde otočia naším smerom, naokolo niet ani živej duše…“

Toto si psychologička Irina zapísala v roku 2014. Na sociálnej sieti vtedy tiež zverejnila toto: „Šťastie je, keď ste ako bod v močiari… Okolo je iba močiar a smrť a vy skáčete z hrudy na hrudu a tešíte sa, že ste stále nažive…“ Prečítajte si jej náhľad na život pri bojovej línii a pomoc obyvateľom, ktorí tam stále žijú.

Mohla by si sa na začiatok, prosím, predstaviť? Kde pôsobíš a aký je život v tejto oblasti?

Moje meno je Irina a žijem v Doneckej oblasti na Ukrajine, blízko bojovej línie vojenského konfliktu. Od roku 2016 pracujem ako psychologička v charitatívnej nadácii Child Smile. V mojom meste vojna postihla takmer všetkých. Všetci tu máme svoje ťaživé spomienky a skúsenosti. Nie je ľahké ich prijať a vyrovnať sa s nimi. Oveľa jednoduchšie je tieto traumy vytesniť, či skryť hlbšie v podvedomí, no potom si ich nosíme ďalej v sebe a cítime zvýšenú úzkosť, bráni nám to v prežívaní šťastia, cítime sa neustále unavení, stávame sa náchylnými voči chorobám… Preto sú projekty, ktoré dávajú ľuďom príležitosť získať bezplatnú pomoc od psychológa, nesmierne dôležité.

Prečo si si ako povolanie vybrala práve psychológiu?

Ja som si svoju profesiu vybrala, pretože sa chcem s ľuďmi podeliť o spôsoby, ako lepšie porozumieť sebe samému, ako aj o metódy vyrovnávania sa so sebou samým (emočná sebaregulácia). V súčasnosti vediem psychologické školenia a konzultácie v rámci projektu „Zlepšovanie odolnosti a životných podmienok ľudí postihnutých na východe Ukrajiny poskytovaním materiálnej a psychosociálnej podpory“ s podporou medzinárodnej organizácie Človek v ohrození, v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

Akým témam sa venujú konzultácie a školenia, ktoré robievaš? Prečo sú pre ľudí na Ukrajine, ktorí zažívajú vojenský konflikt, také dôležité?

Pri skupinových sedeniach ľudia označujú vojenský konflikt ako začiatok ich emocionálnych prežitkov. Väčšina z nás musela úplne zmeniť svoj život, nie iba miesto pobytu, či zamestnanie, ale museli sme prehodnotiť svoje názory, postoje aj životné priority. Témy ukončenia vojenského konfliktu, záchrany života a emočného stavu človeka sú tu stále prítomné. Ale to platí aj pre pocity, ako sú strach, beznádej a zúfalstvo. Zdĺhavý vojenský konflikt, ale dnes už aj pandémia koronavírusu, vyvolávajú u ľudí zmätok, nespokojnosť a zvýšenú úzkosť. Pre mnohých je ťažké vyrovnať sa s vlastnými emóciami v rodinách aj v práci.

Ako im pomáhaš lepšie sa s týmito pocitmi vyrovnať?

Na hodinách pracujeme na uvedomení si vlastných pocitov a ich vplyvu na naše správanie. Už len to, že otvorene hovoríme o tom, čo sme prežili, pomáha znižovať psycho-emociálny stres. To nám otvára možnosť osvojiť si nové zručnosti, zvyšovať svoju odolnosť a ďalej sa učiť ako zvládať svoje pocity. Až postupne prichádza uvedomenie si, že situácie okolo nás nie je možné vždy ovplyvniť, je však možné zmeniť naše nazeranie na ne. Počas praktických cvičení v skupine dochádza k pozitívnym zmenám v znižovaní stresu, napätia a úzkosti.

Sú to zaiste náročné diskusie a témy. Ako sa pri svojej práci cítiš?

Páči sa mi, čo robím. A čo je ešte dôležitejšie, mám radosť , že vidím výsledky svojej činnosti v projekte. Hreje ma pocit, že si ľudia v procese tréningov dokážu oddýchnuť, dajú voľný priechod svojím pocitom v rôznych životných situáciách, cítia sa lepšie a prežívajú príjemnejšie emócie.

V Doneckej oblasti v týchto dňoch rekonštruujeme priestory pre stretnutia s celými rodinami, a pomáhame deťom aj dospelým prekonať traumy z vojnového konfliktu. Na projekte pôsobia naše psychologičky a sociálni pracovníci v spolupráci s partnerskou organizáciou Child Smile a s podporou SlovakAid.