Príbehy tých, ktorým ste pomohli zachrániť život a navrátiť zdravie
Narodnyj Gospital je dobrovoľná iniciatíva lekárov, zdravotníkov a občianskych aktivistov, ktorí počas dramatických udalostí na Majdane, keď sa objavovali prví zranení a mŕtvi, vytvorili decentralizovanú štruktúru zabezpečujúcu poľné zdravotnícke zariadenia a nemocnice vybavením, materiálom, nástrojmi, liekmi, ochrannými prostriedkami, či tiež praktickými vecami každodennej potreby. Súčasťou Narodnego Gospitala bolo niekoľko nemocníc, poliklinika, centrá prvej pomoci a tiež Červený kríž. Iniciatíva sa zameriavala na poskytnutie rýchlej a účinnej pomoci tým, ktorí utrpeli zranenia počas demonštrácií. (viac http://revbel.org/2014/02/narodnyj-gospital-na-majdane/ ) Mnohí z týchto ľudí boli totiž unášaní zo štátnych nemocníc a niektorí sú dodnes nezvestní. Narodnyj Gospital zabezpečil prístroje a nástroje pre rýchle operácie dokonca aj v poľných podmienkach a zachránil život desiatkam ľudí.
Do iniciatívy sa zapojili vážení ľudia Ukrajiny, napr. jedným z koordinátorov je Roman Zinčenko, predseda mimovládnej organizácie Greencubator pracujúcej v oblasti energetických inovácií: http://theukrainians.org/braty-zinchenky. Ľudia z desiatok krajín prispievali na liečenie ranených. Prostredníctvom zbierky Človeka v ohrození ste sa k nim pripojili aj vy. Pomohli ste ľuďom, čo riskovali svoje životy pre budúcnosť svojej krajiny. Prinášame ich príbehy. Tu je prvý z nich.
Vasyľ Petrovyč, 71 rokov
Poranenie viacerých orgánových systémov (polytrauma). Otvorené poranenie hlavy a mozgu, hemoragická kontúzia (krvácavé pomliaždenie) ľavého temporálneho laloka mozgu, poranenia a tržné rany v ľavej podsánkovej oblasti, v oblasti ľavej slinnej žľazy a temporálnej oblasti kombinované s defektom vnútorného ucha; diskrétne miestne popáleniny a podliatiny hlavy, trupu a končatín; pomliaždenie radiálneho nervu ľavej ruky.
„Na Majdan som prichádzal od 22. novembra 2013. Pomáhal som ho zakladať, staval som stany, upratoval som, vozil som drevo na kúrenie a pomáhal som aj peniazmi – priniesol som príspevok 300 UAH. (Treba si uvedomiť, že niektorí ľudia v tomto veku dostávajú dôchodok 1000 UAH mesačne, takže to je naozaj značný príspevok pre dôchodcu ako on.). Prinášal som tiež jedlo, priniesol som 72 trojlitrových konzerv uhoriek a urobil štyri vedrá kapustového šalátu. Nikdy som neprišiel na Majdan len ako návštevník, vždy som sa snažil nejakým spôsobom pomôcť. Musel som ho podporiť čímkoľvek som mohol, vrátane mojej prítomnosti. Dňa 18. februára 2014 som sa pridal k pokojnému pochodu demonštrantov k parlamentu (Verkhovna Rada). Privítali nás so strelnými zbraňami a granátmi. Som bývalý vojak, tak som ľudí viedol keď sa to stalo. Všetci boli mladí, mali 22 až 25 rokov. Piati z nás boli naraz zabití. Stalo sa to približne o 3-4 hodine popoludní neďaleko stanice metra Khreščatyk na Institutskej ulici. Bol som zranený výbuchom granátu a blízko mňa bol ďalší zranený. Berkut (špeciálna policajná jednotka) prišiel s vozidlom pozbierať mŕtvych, pravdepodobne aby zakryli svoje zločiny. Takmer som bol odvezený preč spolu s mŕtvymi, ale mal som šťastie. Bola tam zdravotná sestra, ktorá mňa a ďalších zranených ochránila pred Berkutom tvrdením, že nie je potrebné aby so sebou vzali aj živých. Potom pri nás viac ako hodinu stála a čakala na sanitku.
Vedomie som získal späť už v nemocnici. Nedávno mi bol do ľavého ucha nainštalovaný ušný implantát, ale zatiaľ veľmi nepočujem. Bolo by skvelé, keby som mohol nájsť tú sestričku a vyjadriť svoju vďačnosť. Ale kde hľadať….“
foto: Michal Burza, Kyjev, február 2014
