Pracovná poradkyňa Jarka: Človeku z vylúčenej komunity pomôžeme postaviť sa na štartovaciu čiaru. Cieľ je už však jeho.
Šimon je mladý muž, ktorý sa pred časom rozhodol odísť za prácou do zahraničia. Napokon sa to však nepodarilo a zostal na Slovensku. Kvôli plánovanému odchodu sa odhlásil z úradu práce, nie však zo zdravotnej poisťovne. Ako mnohí ľudia z vylúčeného prostredia nevedel, ako správne komunikovať s úradmi. V poisťovni mu preto začal narastať dlh.
Šimon sa chcel zamestnať, ale kvôli veľkému dlhu sa bál. Pridávali sa aj ďalšie problémy, partnerka s deťmi od neho odišla a Šimon ochorel. Kvôli dlhu však nemohol ísť ani k lekárovi. Veľmi chcel zlepšiť svoju situáciu, ale cítil sa bezradný. Napokon si povedal, že predsa musí niečo urobiť, aby mohol podporovať svoju rodinu. Oslovil Jarku s otázkou, či nemá známych v zdravotnej poisťovni. Priznal sa jej, že má dlh. Jarka hneď kontaktovala zdravotnú poisťovňu, kde úradníčke vysvetlila Šimonovu situáciu.
Šimon bol veľmi prekvapený, keď mu zavolala chápavá pani z poisťovne, ktorá s ním jeho problém vyriešila. Nastavila mu splátky, a tak mohol svoj dlh začať postupne splácať. Šimon bol milo prekvapený, ako ústretovo s ním úradníčka komunikovala. Chudobní ľudia z vylúčených komunít totiž často čelia predsudkom a na takýto prístup nie sú zvyknutí. A keďže sú v úradných záležitostiach neobratní, často sa zdráhajú riešiť aj problémy, ktoré by iným prišli úplne bežné.
Aj s Jarkinou pomocou však Šimon postupne prekonal svoj strach z úradného sveta, a keď niečo potrebuje, vie to už riešiť aj sám. Napokon sa mu podarilo nájsť si aj vytúženú novú prácu a zmluvu dostal rovno na dva roky. Podarilo sa mu aj vrátiť k svojej partnerke a deťom. Všetci dnes Jarke ďakujú za to, ako im pomohla.
Pracovné poradenstvo nie je len o hľadaní práce
Pracovná poradkyňa Jarka Holubová, ktorú sme vám predstavili už pred časom, hovorí, že ľuďom môže pomáhať len do tej miery, do akej oni sami chcú. „Pomôžeme im postaviť sa na štartovaciu čiaru, cieľ je už však ich.“ U Šimona bola najväčšou motiváciou túžba postarať sa o rodinu. Sama osebe však ani tá nestačí. Ľudia, ktorí pochádzajú z prostredia generačnej chudoby, totiž majú svoju štartovaciu čiaru oveľa ďalej než ostatní.
„Pre človeka, ktorý je z vylúčenej komunity, akoby zastal čas. Nemá dostatok informácií. Keď vyjde z domu, vidí iba chatrč oproti a les,“ vysvetľuje Jarka ich zložitú východiskovú situáciu. Pri kontakte so „svetom vonku“ si títo ľudia preto častokrát neveria a nevedia sa brániť, keď sa dostanú do problémov. Situácia je o čosi lepšia u ľudí, ktorí majú dosiahnuté nejaké vzdelanie, ale u tých najchudobnejších je častokrát veľkou výzvou aj porozumieť úradnému dokumentu.
Jednou z bariér býva aj jazyk, úradná slovenčina môže byť pre niektorých náročná na porozumenie. Jarka im preto častokrát v rómčine vysvetľuje, čo je obsahom obsielky, ktorá človeku prišla.
Pre človeka, ktorý je z vylúčenej komunity, akoby zastal čas. Nemá dostatok informácií. Keď vyjde z domu, vidí iba chatrč oproti a les.
Jarka Holubová, pracovná poradkyňa
Súčasťou pracovného poradenstva, ktorému sa venujú naši kolegovia vo vylúčených komunitách, kde dlhodobo pôsobíme, nie je len hľadanie zamestnania. Dôležité je pomáhať ľuďom budovať zručnosti, vďaka ktorým sa môžu stať na pracovnom trhu samostatnejšími a sebavedomejšími.
Jarka svojim klientom napríklad pomáha zakladať mailové schránky, aby dokázali komunikovať s úradmi aj online, prípadne reagovať na pracovné ponuky, ktoré nájdú na webe. Oboznamuje ich aj s rôznymi internetovými pracovnými portálmi, kde môžu aj sami hľadať pracovné príležitosti. Väčšina ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, totiž využíva len sociálne siete v mobilnom telefóne. Aj to sa však dá pozitíve využiť, keďže vďaka tomu s nimi môže Jarka efektívne komunikovať aj online a pomáha im zvyšovať aj digitálnu gramotnosť.
V rámci simulovaných hier sa ľudia môžu tiež naučiť aj takzvané soft skills: nacvičia si pracovný pohovor, poradia sa, ako sa naň vhodne obliecť, ako telefonicky vybaviť úradné záležitosti. Niekedy je potrebné trénovať aj jemnú motoriku, napríklad rozoberanie a skladanie súčiastok, pokiaľ sa záujemca uchádza o prácu vo výrobe.
Takúto trojmesačnú prípravu s Jarkou absolvovala aj skupina mužov z vylúčenej komunity, ktorí sa uchádzali o zamestnanie v továrni. Podarilo sa pre nich dokonca aj vybaviť exkurziu, aby mohli nahliadnuť do svojho možno budúceho pracovného prostredia. Bola to pre nich nová skúsenosť, z ktorej boli najprv nervózni. Dôležité pre nich však bolo vidieť, že im niekto otvoril dvere, že je tu možnosť posunúť sa niekam ďalej. Keď sa niektorým z nich napokon podarilo vo fabrike zamestnať, bol to pre nich šťastný deň.
Keď prišli domov, hrdo ohlásili ženám, že nafasovali montérky a kľúčik od skrinky a zajtra nastupujú do práce. Prvé výplaty hneď využili na zútulnenie svojho domova – nakúpili si stavebný materiál, vykurovací kotol a potrebný nový nábytok.
Jarka zdôrazňuje, že v prípade ľudí z prostredia generačnej chudoby je potrebné pracovať nielen s nimi, ale aj so zamestnávateľmi. V prípade zmienenej továrne prebehlo školenie, kde naši kolegovia vysvetlili majstrom z firmy niektoré špecifiká ľudí z komunity. Napríklad, že dôvodom, prečo sú niekedy práceneschopní, môže byť aj to, že v domácnosti ostáva v čase ich neprítomnosti všetka ťažká práca na žene a oni jej potrebujú pomôcť. Alebo v prípade úmrtia v rodine držia smútok aj týždeň. Rodinné väzby bývajú veľmi silné. Ukazuje to aj prípad, keď otec, ktorý pracoval v továrni na jednej smene spolu so svojou dcérou, jej išiel pomáhať na druhú pracovnú linku.
Pri správnom vedení sa však ľudia z vylúčených lokalít dokážu zaradiť do pracovného procesu. Často ale potrebujú pomocnú ruku, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy. Sme veľmi radi, že vďaka kolegom, ako je Jarka, im ju môžeme podávať.
Ak chcete podporiť pracovné poradenstvo pre ľudí v našich komunitách, môžeto tak urobiť aj pomocou Skutočného darčeka Cesta do práce.