Náš šikovný dobrovoľník z prešovskej Klubovne

Sympatický mladík Ilja má 20 rokov, pochádza z Ukrajiny a na Slovensko prišiel s mamou a bratom pred vyše dvomi rokmi, keď v jeho krajine vypukla vojna. Ihneď sa angažoval v pomoci ostatným krajanom a začal s nami pomáhať ako dobrovoľník s tlmočením, sprevádzaním či rôznymi administratívnymi činnosťami.

Bol som veľmi rád, že som mohol byť nápomocný našim krajanom, ktorí sem prišli a pomoc potrebovali.

Momentálne študuje Ilja na vysokej škole Európske štúdiá a býva na internáte so svojim bratom, dvojčaťom. „Na základke spolu, na strednej spolu a teraz ešte aj v jednej skupine na výške sme spolu,“ smeje sa a naoko prevracia očami, v skutočnosti je však rád, že tu má spriaznenú dušu. Mama chlapcov sa po čase musela vrátiť domov na Ukrajinu, ale za svojimi synmi na Slovensko chodí vždy, keď môže a keď jej to situácia na hraniciach umožňuje.

Ilja, ako každý mladý chalan, chodí po škole rád von. Stretáva sa najmä so slovenskou komunitou, s ktorou si rozumie. Na otázku, či sa niekedy stretol s „hejtom“ na svoj pôvod, odpovedá kladne. „Áno, párkrát som sa stretol s aroganciou a otázkami, prečo nie som na fronte. Ale väčšinou mám pozitívne skúsenosti s ľuďmi na Slovensku. Do politických debát sa však zo zásady nepúšťam, diskusie o vojne sa nikdy nekončia konsenzom.“

Rád by sa u nás zamestnal

Ilja v našej prešovskej Klubovni vypomáha niekoľkokrát týždenne pri aktivitách s deťmi, ale učí tiež hru na gitaru, tlmočí, sprevádza odídencov a odídenkyne k lekárom a na úrady a pomocnú ruku pridá vždy a všade tam, kde je to potrebné. Veľmi rád by sa časom v Človeku v ohrození aj zamestnal. Dokonca zvažuje, že po ukončení bakalárskeho stupňa bude pokračovať v magisterskom štúdiu sociálnej práce, keďže do tejto problematiky sa za posledné roky ponoril aj osobne a veľmi ho napĺňa.

Mám už nejaké skúseností so sociálnou prácou v praxi. Pomáham utečencom pri hľadaní práce, škôl, sprevádzal som ich do nemocníc či na úrady.

A na našu poslednú otázku, čo plánuje po škole, Ilja odpovedá s nádejou: „Rád by som sa vrátil domov na Ukrajinu, ak skončí vojna. Verím, že to bude čím skôr…“

Držíme tomuto nášmu šikovnému dobrovoľníkovi palce a ďakujeme za jeho prínos Človeku v ohrození.