Mojim snom je mier
V Integračnom centre Košického kraja, ktorého sme súčasťou, počas jeho fungovania pomohli zamestnanci a zamestnankyne stovkám ľudí. Príbeh mladej vdovy, ktorá na Slovensko prišla tesne po vypuknutí vojny na Ukrajine s tromi dcérkami, z ktorých najmladšia mala len 5 mesiacov, nás chytil za srdce. Hoci začal smutne, na jeho konci je nesmelý úsmev a nádej do budúcnosti.
Natálii, mame troch dievčat, sa obrátil život naruby v priebehu krátkej doby hneď niekoľkokrát. Tesne pred vypuknutím vojny na Ukrajine prišla o manžela. Z bolestnej straty sa nestihla ani poriadne spamätať, keď musela zbaliť svoju krehkú rodinu a utekať z Kyjeva pred bombardovaním. Najmladšia dcérka Marianna mala päť mesiacov. Keďže Natália mala známeho v Košiciach, pricestovala s deťmi aj svokrou práve tam.
Niekedy mi pomohlo len to, keď ma vypočuli v telefóne
Ako vyzerali ich začiatky v meste? „Veľmi mi pomáhala manželova mama, ktorá je pre mňa ako vlastná. Prenajala som nám trojizbový byt, kde sa nám veľmi páčilo. Po pol roku mi však majiteľ povedal, že sa musíme vysťahovať. Nevedela som, čo mám robiť. V pravoslávnom kostole mi dali kontakt na Integračné centrum, tak som sa sem vybrala s prosbou o pomoc. A skutočne – nájsť nové bývanie nám pomohli práve tu“, spomína Natália. „Vždy, keď som mala nejaký problém, keď som bola psychicky na dne, mohla som sa obrátiť na Denisa. Je to veľmi dobrý človek. Niekedy mi pomohlo aj to, keď ma len vypočul po telefóne, keď som sa mu mohla vyžalovať. Ale pomohol aj s praktickými záležitosťami, okrem bývania zabezpečiť napríklad lieky, lekára. Keď mi ešte nechodil vdovský dôchodok a nemala som takmer žiadne peniaze, pomohol mi získať štartovací balíček pre domácnosť s riadmi a bielizňou,“ vraví mladá žena a s vďačnosťou v tvári sa pozerá na Denisa.
Ukrajina a Slovensko sú si blízke
Natáliine staršie dcérky Margarita a Xénia majú 13 a 8 rokov a začiatky v novej škole boli pre ne náročné. „Nevedeli po slovensky, bolo im smutno za domovom, kamarátmi, chceli sa vrátiť naspäť. Postupne sa však aklimatizovali a Xénia vie už perfektne po slovensky a patrí medzi najlepšie žiačky v triede,“ s hrdosťou rozpráva o deťoch Natália. Kým staršia Margarita by sa možno ešte stále vrátila domov na Ukrajinu, kde by chcela v budúcnosti študovať a stať sa profesionálnou hudobníčkou, Xénia už nie. Páči sa jej tu, Slovensko považuje za svoj domov. Rovnako ako jej mama, ktorá si na Slovensku už zvykla a je rada, že z Kyjeva prišli práve sem a nie inam, ďalej na západ.
Mentalitou aj prírodou sú si naše krajiny blízke, preto sa tu cítim s dievčatami dobre.
A čo im robí vo voľných chvíľach radosť, aké majú túžby, plány? „Stále bývame všetky spolu a keď sa nám podarí, ideme občas na výlet aspoň do Užhorodu najesť sa nášho tradičného ukrajinského jedla, ktoré nám chýba. Deti zbožňujú slanú rybu a musia mať aj našu zmrzlinu, ktorá je najlepšia na svete,“ smeje sa Natália. Momentálne je ešte stále s najmladšou dcérou, ktorá je na ňu veľmi naviazaná, na rodičovskej dovolenke. V budúcnosti by však chcela pracovať s deťmi, azda ako učiteľka v škôlke, prípadne učiteľka angličtiny. „Práca s deťmi ma veľmi baví,“ dodáva.
Najväčším snom sympatickej Ukrajinky je, aby bol mier a aby jej deti zažívali normálne detstvo, cítili sa dobre a bezpečne. Veľmi jej držíme palce, aby sa splnil.
Integračné centrum v Košiciach
Vojnový konflikt na Ukrajine a s tým súvisiaca humanitárna kríza podnietili vznik Integračného centra Košického kraja, ktoré pod záštitou župy založili v júni 2022 viaceré organizácie s cieľom dlhodobej podpory ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny. Od roku 2024 pokračuje vo svojej činnosti s novým prevádzkovateľom trojčlenného konzorcia organizácií Človek v ohrození, Liga za ľudské práva a Mareena, ktoré sa špecializujú na pomoc cudzincom a tvorbu národných politík v tejto oblasti.
