Komunitné centrá ako spoločný priestor pre všetkých

Človek v ohrození na Slovensku dlhodobo prevádzkuje päť komunitných centier: v Kojaticiach, Petrovanoch, Plaveckom Štvrtku, Roškovciach a vo Sveržove. Zameriavajú sa na komplexnú prácu s dospelými aj deťmi. A hoci ich služby využívajú v najväčšej miere ľudia z vylúčených rómskych komunít, ich ambíciou je stať sa platformou pre všetkých ľudí v obci. A to nielen z hľadiska krízovej intervencie, ale aj kultúrneho vyžitia, kvalitného trávenia voľného času či budovania súdržnosti celej komunity.

Prvotne u nás vznikali komunitné centrá ako miesta, ktoré slúžia na pomoc ľuďom v nepriaznivej životnej situácii. Vzhľadom na špecifickú situáciu vylúčene žijúcich Rómov sa ich aktivity sústredili v najväčšej miere práve na pomoc tejto skupine ľudí, rovnako ako práca terénnych sociálnych pracovníkov.

Rómovia, ktorí žijú vylúčene, v generačnej chudobe, čelia viacnásobnému znevýhodneniu. V prvom rade je to sociálne vylúčenie hraničiace až s fyzickou segregáciou. Častokrát ľudia, ktorí žijú v osade na kraji obce, nemajú taký dosah na služby ako členovia majority, nemajú ani len prístup k hláseniam obecného rozhlasu.

„V rámci siete strednej triedy alebo bežného občana máte minimálne kontakty, viete sa pohybovať v tom prostredí, viete, ako to funguje na úradoch, ale v rámci sociálneho vylúčenia neviete, ako to v tom svete funguje, a keď chcete niečo vybaviť, veľakrát to nejde bez tej pomoci a sprevádzania,“ vysvetľuje naša vedúca pre komunitnú prácu a vzdelávanie Lenka Zápotocká.

Ďalším faktorom je aj etnické znevýhodnenie. Či už v školách, pri zamestnávaní, alebo u lekára či na úradoch, veľmi často sa stretávajú s viac či menej otvorenou diskrimináciou a rasizmom. A pokiaľ ste rómska žena, pridáva sa aj ďalšie znevýhodnenie.

Podať pomocnú ruku tak, aby dokázali stáť na vlastných nohách bez opory

Dlhodobým cieľom práce našich kolegov v komunitných centrách je príblížiť vylúčene žijúcim Rómom štandard životných podmienok, aké má aj majorita, postaviť ich na rovnakú štartovaciu čiaru. Benefitovať z toho bude v konečnom dôsledku celá spoločnosť, keďže získa ďalších členov, ktorí v nej dokážu fungovať samostatne a rovnocenne ako ostatní.

V komunitných centrách sa preto komplexne venujeme podpore dospelých aj detí. U dospelých ide o finančné, pracovné či sociálno-právne poradenstvo. Pomoc deťom sa v počiatkoch sústredila na preventívne či intervenčné aktivity, riešenie záškoláctva, ale aj nevyužitého voľného času či podporu vzdelávania.

Predstavme si to na príklade rodiny v komunite s troma deťmi, kde dospelí zarábajú minimálnu mzdu. Rodičia sa v rámci bežných problémov môžu dostať do situácie, že im príde nejaké úradné oznámenie, ktorému celkom nerozumejú, alebo sa dostali do finančných ťažkostí, napríklad kvôli tomu, že nerozumeli nejakej zmluve alebo sýstému splátok. V takejto situácii môžu využiť odborné poradenstvo v komunitnom centre. A pokiaľ má ich dieťa napríklad problém so školou alebo so správaním, komunitné centrum mu v rámci sociálnej práce a preventívnych aktivít dokáže vytvoriť záchrannú sieť.

Ako už bolo zmienené vyššie, činnosť komunitných centier sa v povedomí verejnosti spája najčastejšie špecificky s rómskou komunitou. Ich služby však môžu využiť všetci miestni, ktorí sa ocitli v zlej sociálnej situácii. Takto napríklad využívajú pracovné a finančné, ale aj sociáno-práve poradentsvo v našich centrách v Plaveckom Štvrtku, Kojaticiach a Petrovanoch už aj ľudia z majority.

Nielen v čase krízy, ale aj ako možnosť osobného a kolektívneho rozvoja

Komplexnejšiemu využívaniu komunitných centier aj Nerómami častokrát bránia len predsudky. Tie sa dajú búrať aj spoločnými aktivitami, v ktorých sa prepája majorita s minoritou a získavajú pozitívne ohlasy.

Takto napríklad predškoláci z rómskej komunity sa spoločne zúčastnili na divadelnom predstavení s nerómskymi deťmi z miestnej škôlky, žena z majority v Petrovanoch vedie v komunitnom centre kurzy šitia pre rómske ženy (ale aj mužov), či seniorky z rovnakej obce učili rómske dievčatá, ako pestovať kvety. Spolupráca so seniormi funguje aj vo Sveržove, kde rómska tínedžerská kapela už niekoľko rokov navštevuje a svojou hudbou spríjemňuje chvíle starkým v neďalekom domove dôchodcov.

Komunitné centrum tak neslúži len na riešenie krízových životných situácií. Hlavne v obciach, kde nie je veľa ďalších možností na kultúrne vyžitie či trávenie voľného času, vie poskytnúť svoje priestory na rôzne záujmové aktivity. „Komunitné centrum môže tvoriť komplex služieb, kde si každý nájde to svoje. Či už vekovo, od ranného detstva po seniorov, až po to, že rôzne skupiny v rámci obce majú rôzne záujmy. Mamičky na materskej, seniori, muži sa nemajú kde stretávať pri kartách, tínedžeri potrebujú svoj klub,… Všetci si vedia nájsť svoje miesto v komunitnom centre,“ hovorí Zápotocká.

Jeho cieľom do budúcna je však predovšetkým tieto rôznorodé skupiny prepájať a budovať tak skutočne komunitný život, z ktorého vie profitovať celá obec. „Dospelý má málokedy čas tráviť svoj voľný čas mimo domova, veľakrát je to spojené aj s nedostatkom financií. S tým súvisí napríklad aj to, že nemajú v okolí dostupné krúžky pre deti, alebo prostriedky na to, aby ich platili. A centrum môže poskytnúť miesto na vyžitie nielen pre týchto ľudí, ale aj v rámci celej obce. Miestni napríklad pomôžu zveľaďovať verejný priestor alebo vytvoria kultúrny program,“ dopĺňa.  

„Dôležitá je prítomnosť odborníkov, ktorí poskytnú špecializované poradenstvo. Ale napríklad keď sa ľudia dostanú do problémov, dokáže si obec vypomôcť aj sama. Povedzme, že niekomu spadla strecha. Tým, že existujú takéto skupiny, ktoré spoločne fungujú v centre, vedia sa rýchlo skontaktovať. Dohodnú sa, že sa stretnú spolu v centre, pomôžu mu ju opraviť, alebo plot nejakej babičke – buduje to v ľuďoch dobrovoľníctvo, aktivizmus.

Neskôr sa môže napríklad vytvoriť aj rada komunitného centra, kde budú zástupcovia rôznych skupín, Rómov, seniorov, hasičov a podobne. Každý z nich vie zachytiť špecifické potreby svojej skupiny a spoločne môžu pracovať na tom, aby sa zlepšili podmienky pre všetkých,“ uzatvára Zápotocká.

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.