Kenské domácnosti fungujú na bioplyn

Pani Rose z dediny Elburgon začala bioplyn používať pred tromi mesiacmi. „Varenie je teraz omnoho jednoduchšie, vrátim sa z poľa, pustím plyn a za dvadsať minút mám navarené ugali (kukuričnú kašu) a zeleninu k obedu,“ pochvaľuje si paní Rose, „a kuchyňa je úplne čistá, pozrite, nie je vôbec zadymená, ako bývala predtým,“ dodáva nadšene.
Jej manžel, osemdesiatročný farmár Obed Kimani, ktorý zarába na živobytie rodiny predajom mlieka a produktov zo svojej záhrady, pyšne predvádza svoje štyri kravy, ktoré produkujú cenný materiál na výrobu bioplynu.

V kenských domácnostiach ženy väčšinou varia na otvorenom ohnisku či v jednoduchých pieckach na drevo či drevené uhlie. Pri príprave jedla vdychujú dym, a často preto trpia problémami dýchacích ciest. Zháňaním vykurovacieho dreva v lese strávia ženy a deti mnoho hodín týždenne. A drevo nie je zadarmo, ženy si musia mesačne kupovať povolenie k zberu od Kenskej lesnej správy.

Človek v Ohrození v spolupráci s kenskou organizáciou Necofa zaistil vyškolenie päťdesiatich obyvateľov dedín Elburgon a Kangawa do využívania bioplynu v rámci projektu na ochranu a obnovu lesného ekosystému Mau.  V každej dedine bola taktiež postavená ukážková domáca bioplynáreň.

Bioplynárne premieňajú trus hospodárskych zvierat nie len na plyn na varenie, svietenie, vykurovanie, ale tiež aj na efektívne prírodné hnojivo. Celkom eliminujú používanie dreva a dreveného uhlia, čím prispievajú k znižovaniu odlesňovania. Pomáhajú tiež v boji s chorobami dýchacích ciest, ktoré spôsobuje vdychovanie dymu v kenských kuchyniach.

Ako to funguje.

O domácu bioplynáreň, ktorá je veľká 12 kubických metrov, sa v Elburgonu delia dve domácnosti. Pán Obed s pani Rose, ich dcérou a jej deťmi sú jednou z nich. Jednoduchá domáca bioplynáreň sa skladá z prívodu, podzemného betónového digestoru v tvare kopule, v ktorej sa tvorí plyn, a vývodu.

Obedov dvadsaťpäťročný vnuk Obed mladší, ktorý obýva s ženou a deťmi druhú domácnosť napojenú na bioplyn, predvádza, ako ich bioplynáreň funguje.

„Kravský trus zmiešam s vodou tak, aby sa vytvorila tekutá hmota správnej konzistencie, z tej potom vyberiem trávu a kamienky. Potom hladkú tekutinu vypustím dolu do digestoru. Hmotu pripravujem každý druhý deň, väčšinou mi to zaberie desať až pätnásť minút,“ rozpráva Obed mladší, následne odistí zátku na dne digestoru, zmes rýchlo mizne pod zemou.

V podzemnom digestore sa organický odpad rozloží a vytvorí sa plyn metán. Plyn je napojený na trubicu, ktorá vedie do kuchynského variča. Organický odpad je potom pomaly vytláčaný z digestoru von ďalšou várkou organického odpadu a ako skvelé organické hnojivo sa môže hneď použiť na poli.

V bioplynárniach sa dajú využiť aj výkaly prasiat a ďalších domácich zvierat a dokonca je možné pripojiť k podzemnému digestoru aj záchod.

Margret, manželka Obeda mladšieho, varí obed na plynovom variči. Bioplyn vyzerá rovnako ako zemný plyn a nemá žiadny zápach.

„Predtým mi príprava jedla trvala denne dve hodiny, teraz len hodinu. Nemusím už chodiť na drevo. Vďaka bioplynu tak šetríme nielen peniaze, ale aj čas, ktorý môžem venovať nášmu domácemu hospodárstvu,“ hovorí s úsmevom dvadsaťdvaročná žena.

Obed mladší je však najviac nadšený z organického hnojiva vyprodukovaného v bioplynárni.

„Predtým sme hnojili priamo kravskou mrvou, ktorá sa ale najskôr musela skompostovať.  Organické hnojivo je omnoho účinnejšie a tiež ho môžeme použiť hneď, pretože baktérie sú už mŕtve. Hnojíme s ním už tri mesiace a pozrite sa, ako nám rastú fazule,“ ukazuje pyšne na svoje pole.

Bioplyn stojí kenského farmára zhruba 1000 EUR, čo je pre mnoho domácností veľký výdaj. Farmári však majú možnosť zažiadať si o štátnu dotáciu v hodnote 250 EUR.  Návratnosť investície pre päť člennú rodinu s dvoma kravami je už za dva a pol roka. Kvalitná domáca bioplynáreň vydrží až dvadsať rokov bez veľkých oprav.

„Susedov bioplyn veľmi zaujíma a chodia sa ku nám pozerať, ako to funguje,“ hovorí Obed Kimani.  „Jeden sused si už bioplyn zariadil. Pre ostatných, ktorí majú aspoň dve kravy, sa plánujeme v rámci našej komunitnej svojpomocnej skupiny zložiť, chceme postaviť bioplynárne postupne, jednu po druhej.  Podobne sme to urobili i s vodnými nádržami na zachytávanie dažďovej vody,“ vysvetľuje.

Obed mladší a jeho pole – fazule naľavo sú nehnojené, pravá časť je hnojená organickým hnojivom z bioplynárne.

Vďaka tomu, že Človek v Ohrození v spolupráci s Necofou zorganizovali školenie a postavili dve ukážkové domáce bioplynárne, prišli  miestni ľudia s riešením, ako prekonať finančnú bariéru pre zavedení bioplynární vo svojich domácnostiach. Do budúcnosti to pomôže spomaliť odlesňovanie lesného komplexu Mau a ušetrí kenským ženám i mužom čas, ktorý môžu využiť k efektívnemu organickému farmárčeniu.