Estelle, humanitárna pracovníčka v Libanone: Neľutujem, že som nastúpila na posledný let

Pandémia COVID-19 ovplyvnila celý svet, vrátane Libanonu, v ktorom pôsobíme už tretí rok. Na mieste je aj naša terénna pracovníčka Estelle, ktorá dohliada na fungovanie našich aktivít. Ako sa momentálne žije v Libanone? A ako sme prispôsobili vzdelávací projekt aktuálnej situácii?  

Si v Libanone už viac ako rok. Aká je tam momentálne situácia?

Libanon momentálne nečelí iba jednej kríze, ale niekoľkým krízam naraz – bojuje o vlastné zotavenie sa po rokoch občianskej vojny, vnútorných a cezhraničných nepokojoch. Libanon je tiež krajinou, ktorá privítala od začiatku utečeneckej krízy 1,5 milióna sýrskych a palestínskych utečencov zo Sýrie.

Okrem toho je Libanon v dôsledku desaťročnej rozsiahlej korupcie a zlého hospodárenia na pokraji finančného kolapsu. Je to jedna z najviac zadlžených krajín na svete, pracovné miesta sú nedostatočné, ceny stúpajú a základné služby, ako elektrina a voda, sú čiastočne pozastavené. Hospodárska kríza, ktorá Libanon postihla, eskalovala na konci roku 2019. Kríza do veľkej miery prehĺbila zraniteľnosť utečeneckého obyvateľstva, ale aj libanonských komunít, ktoré sa v súčasnosti čoraz viac obracajú na poskytovateľov humanitárnych služieb.

Od 17. októbra 2019 trvajú protesty, ktoré poukazujú na nespokojnosť s hlboko zakorenenou korupciou, ale tiež s politickým systémom založeným na náboženskej príslušnosti členov vlády. V súčasnosti si ale kríza COVID 19 získala väčšiu pozornosť, než všetko ostatné.

Ako pandémia ovplyvnila život v tejto krajine?

Prepuknutie choroby COVID-19 v Libanone začiatkom marca viedlo k zastaveniu množstva činností v celom Libanone a k ďalšiemu prehlbovaniu hospodárskej krízy.

Tripolis je druhé najväčšie mesto Libanonu, ktoré ale bolo tradične prehliadané a nedostatočne financované. Žije tu 400 000 obyvateľov vrátane približne 125 000 sýrskych utečencov. Podľa údajov z augusta 2019 bolo už v tom čase 77% domácností žijúcich v Tripolise ekonomicky znevýhodnených a 57% obyvateľov nebolo schopných uspokojiť si základné potreby. Takmer dve tretiny ľudí boli nezamestnané. A teraz si predstavte ako sa tieto ťažkosti zintenzívnili v dôsledku obmedzujúcich opatrení, ktoré ľudí pozbavujú ich živobytia.

Mnohí sa preto rozhodli otvorene ignorovať karanténne opatrenia, vrátiť sa do práce a zarobiť si na živobytie. Znova vypukli protivládne protesty, ktoré teraz požadujú možnosť vrátiť sa do práce. Izolácia v domácnostiach so sebou prináša aj vážne riziká pre ženy a deti. Za posledné týždne sa potvrdil nárast domáceho násilia. Niektorí rodičia psychicky nezvládajú kritickú situáciu a ich hnev postihuje aj deti.

Čo momentálne trápi obyvateľov, s ktorými v Tripolise pracujeme?

Aby sme mohli lepšie posúdiť a riešiť potreby miestnych rodín, zrealizovali sme telefonický prieskum 50 domácností. Zistenia sú alarmujúce.

Až 96% z opýtaných domácností nemá rodinného príslušníka, ktorý by v súčasnosti pracoval. Dve tretiny opýtaných rodín museli znížiť počet jedál, ktoré denne skonzumujú. 47 rodín sa zvýšili dlžoby, sedem z nich sa muselo presunúť na miesto s nižšími nákladmi na nájom. 42% rodín sa od začiatku bezpečnostných opatrení obáva bezdôvodného zatknutia a zadržania. Vo všetkých 50 rodinách sa v domácnosti zvýšilo všeobecné napätie. V šiestich rodinách nám potvrdili aj nárast partnerského násilia a až v tretine rodín nárast násilia páchaného na deťoch.

Na otázku „Čo teraz najviac potrebujete?“ boli odpovede len: „jedlo a peniaze na zaplatenie nájomného“. Na otázku „Čo najviac potrebujete, aby ste sa zotavili z krízy?“, boli odpovede tiež jasné: „vrátiť sa do práce“ a „nájsť si prácu“.

Ako pandémia ovplyvnila aktivity organizácie Človek v ohrození a miestnej partnerskej organizácie SEED?

Cieľom projektu, ktorý tu v Tripolise realizujeme, je dať deťom z chudobných libanonských a utečeneckých rodín prístup k vzdelávaniu, aby mali šancu na lepšiu budúcnosť. Každý deň vzdelávame deti od 4 do 6 rokov, aby mohli neskôr nastúpiť do libanonských škôl. Pomáhame im pri zápise a starším deťom poskytujeme doučovanie a pomoc s úlohami. Poskytujeme tiež odborné kurzy pre mládež vo veku od 16 do 26 rokov, aby sa mohli ľahšie zamestnať.

Deťom, mladým aj ich rodičom poskytujeme aj psychologickú a sociálnu podporu. Pracujeme aj s rodičmi, aby mali deti prostredie, ktoré ich podporuje vo vzdelávaní – či už v našom vzdelávacom centre, alebo doma.

Po vypuknutí pandémie sme museli zatvoriť vzdelávacie centrum a dočasne pozastaviť aktivity. Neexistoval iný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť ľudí, ktorých podporujeme a bezpečnosť našich zamestnancov. V Libanone je teraz iba obmedzený prístup k službám, vrátane zdravotnej starostlivosti.

Zostali aktivity pozastavené, alebo ste sa prispôsobili aktuálnym okolnostiam?

Ako prvú sme zriadili horúcu linku pre COVID-19, kde mohli rodiny dostať odpovede na všetky otázky. Cez linku sme sprostredkovávali aj všetky kľúčové fakty a novinky o ochrane pred vírusom, a to dospelým aj deťom.

Niekoľko dní sme intenzívne zisťovali, aké sú možnosti reštartovať naše aktivity na diaľku. Museli sme zistiť nakoľko majú rodiny, ale aj učiteľský tím prístup k elektronickým zariadeniam a k internetu. Následne sme využili našu konzultantku, ktorá učiteľov a učiteľky vyškolila ako upraviť naše vyučovacie metódy pre učenie na diaľku. Medzitým sme deťom doručili učebné materiály, poznámkové knihy a písacie potreby.

Teraz deti už viac ako mesiac denne dostávajú inštrukcie k lekciám a cvičeniam, spolu s vysvetleniami cez WhatsApp. Na konci posielajú našim učiteľom nahrávky a fotky vypracovaných úloh, aby ich mohli vyhodnotiť.

Vytvorili sme tiež infolinky pre našu sociálnu pracovníčku a psychologičku, aby sa s rodinami mohli spojiť na diaľku. Deťom sme rozdali materiály, ktoré naša sociálna pracovníčka používa pre zmierňovanie stresu. Sociálna pracovníčka je v pravidelnom kontakte s rodičmi a opatrovateľmi. Pomáha im znížiť napätie, pochopiť dopad stresu a hnevu na ich deti a tiež sa zapájať a lepšie komunikovať s deťmi aj počas tohto náročného obdobia.

Odborné kurzy v oblasti ošetrovateľstva a vizáže sme spustili online, vďaka čomu sa 40 mladých žien doškolilo a budú mať šancu nájsť si po kríze prácu. Sme tiež v kontakte s nemocnicami a organizáciami, ktoré potrebujú ďalších zamestnancov, a ktoré by boli ochotné integrovať ich do svojho tímu ako stážistky. Momentálne rozbiehame aj nový cyklus odborného vzdelávania.

Podporili sme tiež 100 domácností poukážkami, ktoré im umožnia kúpiť si jedlo a hygienické potreby.

Čo sú momentálne tie najväčšie výzvy, ktorým čelíte?

Prvou veľkou výzvou, ktorej v súčasnosti čelíme, je chudoba. S určitosťou vieme a náš prieskum to iba potvrdil, že väčšina ľudí, s ktorými pracujeme, má veľmi zlé životné podmienky. Nemajú peniaze na jedlo, sú vystavení riziku vysťahovania sa alebo sa museli presťahovať, aby mali denný prístup k strave.

Úroveň stresu, smútku a napätia v domácnostiach zvyšuje naše obavy o deti, mládež aj dospelých. Osoby, na ktorých bolo páchané násilie, alebo iné typy zneužívania, sú nútené zostať v jednej domácnosti s páchateľmi a majú obmedzené možnosti vyžiadať si a  získať pomoc. Veľkým problémom tiež je, že niektoré rodiny teraz vysielajú do práce deti, pretože sú mobilnejšie a je menej pravdepodobné, že budú zatknuté tak, ako by mohli byť ich rodičia.

Naši zamestnanci a zamestnankyne sú tiež vystavení rôznym formám stresu v súvislosti so súčasnými problémami, ktoré nevyhnutne ovplyvnili ich prácu. Zaistiť bezpečnosť a ochranu detí v domácnostiach a pri vzdelávaní na diaľku je pre nich veľmi náročná výzva.

Vidíš aj napriek súčasnej situácii zmysel v našich aktivitách?

Áno, áno a ešte raz áno.

Poskytujeme jedlo a sanitárne vybavenie tým, ktorí to najviac potrebujú. Čo môže byť v tomto období krízy zmysluplnejšie?

Aktivity, ktoré realizujme aj na diaľku, sú pre deti a ich rodičov a opatrovateľov zdrojom nádeje. Každý deň majú aktivitu a vedia, že budú komunikovať so svojím učiteľom alebo učiteľkou. Deti nám hovoria, že im chýba centrum a kamaráti. Stále sa pýtajú, kedy sa budú môcť vrátiť. Z dlhodobého hľadiska je pre ne vzdelanie jedinou šancou a nádejou na lepšiu budúcnosť.

Ako som už spomenula, deti, mládež aj niektorí rodičia sú teraz viac ohrození domácim násilím, detskou prácou, zanedbávaním a inými formami zneužívania. S týmito ľuďmi udržiavame kontakt a vytvárame platformu, ktorá im umožní v prípade potreby osloviť našich pracovníkov.

Ak sa rodiny majú dostať z krízy, potrebujú sa vrátiť do práce alebo si nájsť novú prácu. Mladým poskytujeme odbornú prípravu, ktorá je prispôsobená potrebám miestneho pracovného trhu, a tiež im poskytujeme podporu pri hľadaní si zamestnania alebo praxe. Zvyšujeme ich šance na zotavenie sa z aktuálnych obmedzení, budujeme sebaúctu a dúfame v ich lepšiu budúcnosť.

V neposlednom rade tu je spomínaná horúca linka. 72% domácností, ktoré sme oslovili, potvrdilo, že táto infolinka bola ich hlavným zdrojom informácií. Keď sme testovali ich vedomosti o víruse a o prevencii, bola táto infolinka veľmi účinným spôsobom, ako ich upokojiť a zvýšiť ich informovanosť.

A čo ty, Estelle, ako osobne vnímaš túto situáciu? Aké to je byť humanitárnou pracovníčkou v týchto ťažkých časoch?

Keď vyhlásili pandemické opatrenia a obmedzenia, bola som práve mimo Libanonu. Podarilo sa mi dostať na jedno z posledných lietadiel, ktoré pristálo na letisku v Bejrúte. Mohla som zostať v Európe a pracovať na diaľku – pretože to v podstate robím aj tu, v Tripolise – ale pochopila by som, aká naliehavá je situácia, keby som tu nebola? Všimla by som si pravidelné zvyšovanie cien alebo počula hlasy, ktoré na seba kričia zo susedných domov?

Cítim, že som tam, kde mám byť. Podporujem našich miestnych partnerov pri realizácii projektu, re-motivujem náš tím, keď je demotivovaný, spolupracujem s ostatnými mimovládnymi organizáciami, aby sme lepšie porozumeli poskytovaným službám a neprekrývali sa. Teraz vidím ovocie toho, že som tu, a neľutujem, že som nastúpila na ten let. Odkedy som pristála, nemala som ani sekundu na to, aby som sa nudila.

Ako vyzerá tvoj život počas týchto dní?

Práca, práca, práca, trochu jógy a späť do práce. Každý deň tiež potrebujem trochu času, aby som zavolala svojej rodine a priateľom domov a ubezpečila ich, že som v poriadku.

Od 15. marca som vyšla zo svojho domu iba šesťkrát. Ale v skutočnosti nemám ani čas chodiť von. Môj počítač ma privádza von pomocou Zoomu, Skype, WhatsAppu a Outlooku!

Aké sú tvoje osobné pocity a dojmy?

Nemôžem si pomôcť, aby som neporovnávala súčasnú situáciu s minulým rokom. Od 24. apríla moslimovia na celom svete oslavujú začiatok islamského svätého mesiaca Ramadán. Všadeprítomný tieň COVIDu-19 však tohtoročný Ramadán zmenil.

Ramadán so sebou tradične prináša atmosféru modlitieb v mešitách, postenie sa a stretnutia medzi priateľmi a rodinou. Nočná atmosféra, ktorá ožije po západe slnka, je jedinečná, najmä v Tripolise, kde po modlitbách v Taraweeh môžete vidieť veľa ľudí, ktorí sedia vonku, fajčia shishu, hrajú karty, rozprávajú sa a jedia zmrzlinu. Ulice a Starý Souk (tradičný trh) sú farebné, vôňa jedla je všadeprítomná a ľudia zostávajú hore až do úsvitu.

V Libanone však aktuálne opatrenia, predĺžené do 10. mája, z väčšej časti toto všetko zakazujú. Ducha tohto posvätného mesiaca značne ohrozuje aj zhoršujúca sa hospodárska situácia.

Je niečo, čo by si rada odkázala svetu?

Táto nová pandémia je budíčkom pre celý svet. Nikto nemôže byť ľahostajný tomu, čo sa v súčasnosti deje, a máme len dva spôsoby, ako tento čas stráviť. Trpieť depresiou alebo byť kreatívny.

Prajem nám všetkým, aby sme boli súčasťou tej druhej skupiny. Mnoho ľudí má teraz čas premýšľať o svojej vlastnej perspektíve, prehodnotiť svoje súkromné a profesionálne trajektórie. Mnoho ľudí má čas premýšľať o druhých – o izolovaných, starých, chorých, chudobných, tých, čo prežili zneužívanie, o smútku, utečencoch, zdravotníckych pracovníkoch, ale tiež byť solidárni a odolní v boji proti tejto pandémii. Mnohí môžu mať čas premýšľať o planéte a hľadať spôsoby, ako zostať trvalo udržateľnými a zachovať to, čo máme.

Chcem veriť, že tieto mesiace sú pre nás viac príležitosťou ako skazou. Jednoducho by sme to mali prijať a akceptovať ako niečo, z čoho sa môžeme veľa naučiť. Taktiež chcem veriť, že tieto mesiace plné opatrení a obmedzení prinesú veľa pozitívnych výsledkov.

Projekt v Libanone môžeme realizovať vďaka SlovakAid.