Deti vďaka doučovaniu cítia, že je o ne záujem

„Doučovanie nie je len o nadobúdaní vedomostí, alebo dobiehaní zameškaného učiva,“ myslí si Lukáš Andrejčák z Komunitného centra (KC) v Petrovanoch, ktoré prevádzkuje nezisková organizácia Človek v ohrození. Lukášovi sme položili pár otázok a zistili sme, že za doučovaním sa môže skrývať oveľa viac. Najmä ak sa mu venuje osoba, ktorá má preň vnútorné nasadenie.

Ako prebieha doučovanie vo vašom komunitnom centre?
V našom centre sú už deti zvyknuté, že keď prídu zo školy k nám, píšeme spolu domáce úlohy. Medzitým tiež debatujeme o celom dni, príhodách, zážitkoch a o tom, prečo je vôbec dôležité sa učiť. Je to už ako keby neoddeliteľná súčasť, lebo deti vedia že sa na nás môžu obrátiť a že im pomôžeme.

Má doučovanie rómskych detí v komunitných centrách zmysel?
Áno, má veľký zmysel. Nejde len o doučovanie samotné, ale aj o motiváciu detí k vzdelávaniu sa ako takému. Pre mňa osobne je dôležité, že doučovaním sa vytvára vzťah medzi pracovníkom a dieťaťom. Doučovanie vytvára možnosť priniesť medzi tieto osoby pozitívnu atmosféru, vďaka čomu sa dieťa môže rozvíjať nielen po vedomostnej stránke. Okrem toho deti vďaka doučovaniu cítia, že je o ne záujem. Častokrát majú žalostne nízke sebavedomie a je cítiť, že práve doučovaným deťom sebavedomie narastá.

Prečo je dobré, že doučovanie prebieha v centre?
Tým že sa doučovanie odohráva priamo v rómskej komunite v rámci KC, prináša to so sebou aj vplyv na ostatných, ktorí vidia, že to či ono dieťa sa doučuje. Môžu tak vidieť jeho progres. Aj ďalší Rómovia následne majú o vzdelávanie záujem, inšpiruje ich to. Dieťa, ktoré sa doučuje v KC je vo svojom prirodzenom prostredí a necíti tak stres či neistotu. A zároveň má sprostredkovaný kontakt s „iným svetom“.

Zostal ti niektorý z príbehov, s ktorými sa stretávaš, výrazne v pamäti?
Áno, doučoval som dieťa, ktoré malo byť presunuté do špeciálne triedy. Ja som však bol presvedčený, že tam nepatrí a našťastie sa podarilo ho v triede udržať. Stalo sa však niečo, čo som nečakal. V rámci doučovania sa mi podarilo spriateliť sa s celou rodinou a naštartovať rodičov dieťaťa k tomu, aby sa mu taktiež začali venovať a učiť sa ním. To by podľa mňa malo byť cieľom doučovania alebo aspoň jeho pridanou hodnou. Postupne sme sa začali učiť aj so súrodencami, rozprávať, hrať hry. Doučovanie so sebou prinieslo aj priateľstvo v rámci ktorého sa dá učiť nielen „formálne učivo“, ale aj život ako taký.

Čo ti táto skúsenosť priniesla?
Pôvodne som mal byť ja ten, kto učí. No pre mňa osobne to bola tiež veľká škola, lebo som pochopil mnoho súvislostí, ktoré navonok nie je vidno. Častokrát sú práve tieto súvislosti veľmi dôležité v samotnom prospechu dieťaťa a v tom, ako deti vnímajú okolie a okolie ich.

Stalo sa ti už, že doučovanie nečakane prinieslo aj iné pozitívne výsledky, ako je zlepšenie prospechu?
Spomínam si na situáciu s chlapcom, ktorý nemal až taký zlý prospech, problémom bolo hlavne jeho správanie. Práve tohto chlapca som doučoval. A v rámci neho sme sa rozprávali o rôznych veciach, aj o škole. Vďaka tomu sme sa dostali aj k dôvodu jeho správania, pochopili sme, prečo je jeho správanie také aké je. Doučovanie je aj o dôvernom vzťahu a akceptácii.