Chiara Falcone – (naša) najlepšia Zahraničná dobrovoľníčka na Slovensku za rok 2017!

Hurá a blahoželáme! Včera sa odovzdávali ocenenia CARDO najlepším dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam za minulý rok, nominovaných a nominované prijal aj prezident SR Andrej Kiska. Naša dobrovoľníčka Chiara Falcone bola medzi ocenenými. Získala ocenenie Zahraničný dobrovoľník na Slovensku.

Chiara je organizátorkou 1. ročníka festivalu v Spišskom Podhradí Európa pod hradom. Táto 28-ročná temperamentná učiteľka z Talianska, prišla na Slovensko v rámci EDS a rok pôsobila v komunitnom centre organizácie Človek v ohrození v Roškovciach.  Na podujatí vystúpili zaujímaví umelci, v tematických stánkoch boli prezentované krajiny, kultúry a tradície, súčasťou sprievodného programu bola výstava umeleckých diel, premietanie filmov, diskusie, aktivity pre deti i trhy s ručnými výrobkami. Chiara postavila podujatie na hodnotách spolupráce a dialógu, čím podporila šírenie európskych hodnôt medzi ľuďmi. Keďže v minulosti sama čelila predsudkom, založeným na nedostatku informácií, festivalom vytvorila priestor na to, aby sa o sebe navzájom ľudia dozvedeli viac. Vďaka festivalu sa miestni nepriblížili len k Európe, ale aj k sebe navzájom, keďže podujatie vytvorilo priestor na diskusiu a spoznávanie sa aj medzi majoritou a miestnou rómskou komunitou. Samotná realizácia festivalu tak bola potvrdením jeho nosnej myšlienky: Nezáleží na tom, akí sme rozdielni, dokážeme spolupracovať a tak vytvoriť niečo výnimočné! Pár otázok jej položila Mirka Ábelová.

Chiara Falcone

Prečo si sa rozhodla pracovať ako dobrovoľníčka?

Tých dôvodov je viacero. Tým prvým, zrejme najironickejším je, že si myslím, že som tak trochu bláznivá: každý, kto je považovaný za “normálneho”, si hľadá ambicióznu prácu, v ktorej mieri vysoko, zatiaľ čo ja som hľadala niečo, čoho význam by ležal mimo obyčajných peňazí. Chcela som prispieť do mlyna svojou troškou, ktorá by bola založená na spolupráci. Je mi úplne jasné, že je to len kvapka v oceáne, a že moje skúsenosti a zážitky nezmenia svet, že neukončia stereotypy a predsudky, alebo rasizmus, ktoré sú súčasťou ľudskej nátury, a že ich odstránenie bude beh na dlhú trať. Ale ak človek nikdy nezačne konať a angažovať sa, odkladá de facto deň, keď sa ľudstvo bude musieť naučiť žiť v mieri, keď sa ľudia budú musieť naučiť rešpektovať jeden druhého a aj prírodu.

 V roku 2017 si v Spišskom Podhradí si zorganizovala 1. ročník festivalu Európa pod hradom. Do prípravy podujatia, ktoré vzniklo s podporou Zastúpenia Európskej Komisie, veľvyslanectiev, mesta a organizácie Človek v ohrození, sa zapojilo 28 dobrovoľníkov z viacerých európskych krajín, ktorí na Spiš priniesli kúsok Európy. Na podujatí vystúpili zaujímaví umelci, v tematických stánkoch boli prezentované krajiny, kultúry a tradície, súčasťou sprievodného programu bola výstava umeleckých diel, premietanie filmov, diskusie, aktivity pre deti i trhy s ručnými výrobkami. Prečo si sa rozhodla toto zorganizovať?

Pracovala som v komunitnom centre Človeka v ohrození v Roškovciach a uvedomila som si, že existuje strašne veľa izolovaných malých komunít, ktoré sú svojim tradičným spôsobom krásne, ale stále izolované. Európska únia pre mňa znamená možnosť mať “veľkú rodinu”, a ktorá rešpektovaná rodina nepozná, prinajmenšom, svojich vlastných “bratrancov a sesternice”? Spišské Podhradie bolo ideálna miesto: dostatočne blízko východnej európskej hranici, historický príklad multikultúrnej spoločnosti (žili tu Nemci, Taliani, Židia, Rómovia). Chceli sme, aby sa Spišské Podhradie naučilo viac o Európe a aby sa ostatné členské štáty dozvedeli viac o Spišskom Podhradí.

Podarilo sa vám bojovať s predsudkami, ktoré v spoločnosti máme?
Myslím, že sme dokázali, že ľudia môžu spoločne pracovať nezávisle od toho, aké je ich náboženstvo, sexuálna orientácia, farba kože či kultúra. Prispieť chcelo strašne veľa dobrovoľníkov. Počas festivalu ste mohli vidieť spolu tancovať ľudí, ktorí neriešili, či sú medzi nimi Dáni, Nemci, Taliani, Francúzi, Slováci, Portugalci, Poliaci, Rómovia či Gréci. Myslím, že predsudky a stereotypy nezničí nič, som však presvedčená, že umenie a kultúra sú tou jedinou cestou, ako pozdvihnúť jedinca na level, ktorý by sme mohli nazvať “dušou” ľudstva.

Čo bolo najlepšou skúsenosťou z práce na tomto festivale?
Najlepšou časťou bol ľudský kontakt, bolo hrozne jednoduché vytvoriť najlepší team na svete, lebo som bola obklopená najlepšími ľuďmi na svete: všetci dobrovoľníci EDS (nedajú sa všetci menovať, bolo ich fakt veľa), Patrik, rómsky hudobník, ktorý pomáhal s festivalom, Sarah, ktorá sa starala o manažovanie dobrovoľníkov, Anna, ktorá robila festivalu grafický dizajn a starala sa aj o umelecké výstavy počas festivalu, Maria,ktorá mala na starosti manažovanie a nábor slovenských dobrovoľníkov, Tatiana a Maruška, ktoré mali na starosti divadlo a riešili akýkoľvek praktické nepredvídateľné problémy, Petra, ktorá bola mojou najväčšou oporou, nielen preto, že dohliadala na každý jeden nápad, s ktorým som prišla, ale aj preto, že využila svoju inteligenciu, aby riešila krízy, ktoré vznikli. Najlepším zážitkom bolo byť v kontakte s týmito ľuuďmi, tráviť s nimi čas, zdieľať s nimi svoj čas, pocity, projekty, myšlienky. Myslím, že práca s týmito ľuďmi bola najlepší zážitok aký som kedy mala.

Nominovali ťa na dobrovoľnícke ocenenie za najlepšiu Zahraničnú dobrovoľníčku na Slovensku v roku 2017. Včera si nomináciu premenila na vítazstvo.

No, keď som dostala cenu, je to pre mňa formálne uznanie toho, že kultúra a spolupráca sú jednou z najcennejších nevyhnutností v našej spoločnosti. To, čo som urobila bolo, že som dostala nápad, že som bola tvrdohlavá, keď som ten nápad ďalej rozvíjala a že som bola schopná spojiť ľudí dokopy a šíriť myšlienku tak ďaleko, ako to bolo možné. V každom prípade ďakujem za skúsenosť v Európskej dobrovoľníckej službe a organizátorom nášho festivalu, veľa som sa naučila, veľmi som “vyrástla”. Čo je dnes isté, je, že nemám v pláne sa zastaviť. Nikdy.

Ďakujem za rozhovor a držím palce.

S najlepšou Zahraničnou dobrovoľníčkou na Slovensku za rok 2017 Chiarou Falcone sa rozprávala Mirka Ábelová.