Vojna sa presúva do miest, milióny ľudí potrebujú pomoc #NotATarget

Minulý rok bolo vysídlených rekordných 65 miliónov ľudí z dôvodu ozbrojených konfliktov. Civilisti ani humanitárni pracovníci nemôžu byť obeťami ozbrojených útokov #NotATargret #WorldHumanitarianDay

V minulom roku bolo z dôvodu ozbrojených konfliktov prinútených opustiť svoje domovy rekordných 65 miliónov ľudí. Jednou z príčin je aj narastajúci počet útokov na obývané oblasti – dediny a mestá. Znepriatelené strany využívajú civilné ciele k demonštrácii vlastnej moci. Podľa údajov Organizácie Spojených národov bolo počas roka 2017 pri útokoch výbušninami zabitých alebo zranených o 38 percent civilistov viac ako v minulom roku, teda 31 904 civilných obetí z celkových 42 972.

Potrebnú pomoc pre nebezpečné oblasti zabezpečujú humanitárne organizácie. Práve humanitárni pracovníci sa spolu s civilistami stávajú terčom vyhrážok a násilia. Podľa údajov The Aid Worker Security database bolo v minulom roku zabitých či zranených celkom 313 humanitárnych pracovníkov a pracovníčok. Civilisti ani humanitárni pracovníci nesmú byť cieľom ozbrojených útokov. V nedeľu 19. augusta 2018 si preto pripomenieme Svetový humanitárny deň. Sledujte hashtag #NotATarget

Práca humanitárnych organizácii je zásadná nielen preto, že zachraňuje životy a pomáha ľuďom vysporiadať sa s útrapami vojen a katastrof, ale aj preto, že znižujeme riziko sekundárnych dopadov týchto udalostí, akými môžu byť masívny exodus obyvateľov. Humanitárna pomoc je nielen výrazom ľudskej solidarity, ale aj geopolitickým záujmom tých pokojnejších a bohatších regiónov vrátane Slovenskej republiky.

Ulice miest sa premenili na bojisko a frontové línie tohto storočia

Cez 50 miliónov ľudí podľa údajov Červeného kríža aktuálne žije v mestách a dedinách zasiahnutých ozbrojenými konfliktami. Svet sa urbanizuje, a tak sa aj konflikty presúvajú do husto obývaných oblastí a ulice miest sa premenili na bojisko a frontovej línie tohto storočia. Na Blízkom východe k tomu prispieva aj terén, pretože rozľahlá vyprahnutá krajina neponúka žiadne prirodzené úkryty, a tak sa ozbrojenci schovávajú a bojujú v obývaných oblastiach. Pri bojoch však využívajú stále rovnaké zbrane určené pre boj na otvorených bojiskách. V husto obývaných mestách je potom ich ničivá sila násobne silnejšia. Ešte väčšie škody než boje o každú ulicu, spôsobujú letecké útoky na centrá miest. Vyššia koncentrácia ľudí na jednom mieste a ich obmedzená mobilita má v prípade útoku kritické následky. Toho sme boli svedkami v sýrskom Aleppe, irackom Mosule, ale aj pozdĺž bojovej fronty na východnej Ukrajine. Pozrite si aj veľmi silnú správu Červeného kríža v angličtine I saw my city die.

Obyvatelia miest ale pociťujú aj ďalšie následky bojov. V mestách dochádza, oproti vidieckym oblastiam, oveľa rýchlejšie ku kolapsu miestnej ekonomiky. Obyvatelia vidieka majú vďaka vlastným zdrojom lepšie možnosti vyrovnať sa s nepriaznivou situáciou. Bežnou vojnovou taktikou, predovšetkým v Sýrii, sa navyše stalo obliehanie miest, aby sa k ľuďom nemohli dostať zásoby potravín, zdravotnícka ani humanitárna pomoc. To ženie ceny potravín do astronomických výšin a v dôsledku spôsobuje hladovanie tisícov ľudí žijúcich v obliehaných oblastiach.

Presun vojen do miest spôsobil, že sú ďaleko častejšie cieľom bombardovania nemocnice alebo školy. Deti sa dostanú mimo vzdelávací systém a následne sú jednoduchším cieľom pre regrútov z radov ozbrojencov. Nefunkčné nemocnice vo vojnovej oblasti zase znamenajú, že ľudia umierajú na bežne liečiteľné zranenia a choroby. Uprostred toho žijú ľudia, ktorí sa zrazu ocitli v centre bojov a nezriedka sa usilujú len o holý život.

Ochrana násilne vysídlených ľudí a vnútorných utečencov

V minulom roku boli 3 zo 4 obetí výbušných útokov civilisti. Podľa Ženevských dohovorov musia byť všetky vojenské akcie vykonávané s ohľadom na civilné obyvateľstvo, aby boli minimalizované straty na životoch. Aj cez to sa ale v mestách ostreľujú oblasti, kde žijú bezbranní ľudia, útočí sa na čisto civilné ciele, ako sú nemocnice, trhovisko alebo pekárne. Toto je v rôznych podobách zdokumentované v Sýrii, v Iraku i napríklad na Ukrajine. Títo ľudia nutne potrebujú pomoc.

Prevažná väčšina z rekordného počtu ľudí, ktoré v minulom roku vyhnala vojna z domova, neutiekla za hranice a hľadá aj naďalej útočisko vo svojej krajine. Podľa správy Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tak bolo ku koncu roka 2017 z celkových 65 miliónov vysídlených osôb celkom 40 miliónov tzv. Vnútorných utečencov. Polovicu pri tom tvorili deti. Vzhľadom k celosvetovému nárastu ozbrojených konfliktov je téma podpory a ochrany násilne vysídlených ľudí jedným z prierezových tém humanitárnej pomoci.

Človek v ohrození v súčasnosti pomáha obetiam vojen a prírodných katastrof sýrskym utečencom v Libanone, v Keni a na Filipínach. Táto pomoc je možná iba vďaka darcom slovenskej verejnosti, korá prispieva prostredníctvom Klubu priateľov a Skutočného darčeka a inštitucionálnej podpore SlovakAid. Človek v ohrození úprimne ďakuje všetkým darcom za ich podporu.