Prejsť na hlávný obsah
08 mar 2019

Spoznajte mladé ženy, ktoré motivujú deti a rovesníkov vo svojich komunitách

Nikola Bilá a Denisa Billa majú síce podobné priezviská, ale nie sú rodina. Napriek tomu majú k sebe blízko a spoločne pracujú na tom, aby zmenili nielen svoju budúcnosť, ale aj budúcnosť mladých ľudí vo svojom okolí.

mladé ženy inšpirujú deti
Nikola Bilá (vľavo) a Denisa Billa (vpravo) inšpirujú deti aj mladých vo svojich komunitách.

„Keď skončím vysokú školu, tak budem vyznamenaná aj na obecnom úrade!“ smeje sa Denisa Billa počas nášho rozhovoru v Komunitnom centre Sveržov. Denisa žije v Petrovej a má trinásť súrodencov. Zo všetkých štrnástich detí je jediná, ktorá vyštudovala strednú školu.

„Nielen v rodine, ale takmer aj v celej osade. Okrem mňa malo iba jedno dievča strednú školu, teraz u nás robí zdravotnú asistentku. Ale inak nikto a vysokú školu už vôbec,“ hovorí Denisa. Tento rok začala študovať na vysokej škole v Prešove, kde si spolu s Nikolou Bilou vybrali predškolskú a elementárnu pedagogiku.

Začiatky boli neisté

Dokončenie strednej školy nie je vo vylúčených komunitách vôbec bežné. Niektorí mladí na strednú nastúpia, aby dokončili aspoň povinnú dochádzku, no mnohí musia potom školu z rôznych dôvodov opustiť. Aj Denisa, ktorá žije v osade, si pôvodne myslela, že na strednej škole nebude môcť zostať.

„Chcela som študovať, ale mali sme problém s financiami. Nechcela som peniaze od rodičov, lebo ich nemali. Keď mi aj niečo dali, bolo to z toho posledného,“ spomína Denisa. Túžbu študovať v nej podľa prebudili aktivity v Komunitnom centre Sveržov. „Chodila som na rôzne tábory a školenia, a tak sa mi to páčilo, že som sa rozhodla ísť študovať,“ hovorí Denisa.

„Deti z vylúčených komunít nemôžu za to, že žijú v takom nevhodnom prostredí.“

Po roku štúdia nebolo isté, či bude môcť pokračovať, no nakoniec sa jej podarilo získať štipendium. „Potom som si už mohla zaplatiť cestu, desiatu, zošity a ešte som aj občas niečo ušetrila,“ usmieva sa Denisa. Počas štúdia si udržala dobré známky a štipendium jej umožnilo strednú školu dokončiť.

Kamarátky a kamaráti sa jej často čudovali prečo každý deň dochádza do školy a pokračuje v štúdiu. „V zime ma ani nevideli, za tmy som odchádzala a za tmy prichádzala,“ spomína Denisa. „Ale ja som im stále hovorila, že ja chodím do školy kvôli tomu, že chcem mať prácu, chcem žiť inak.“

Vidíte, ona študovala a teraz má prácu!

Túžbu pracovať s deťmi v Denise naštartovali návštevy komunitného centra. „Počas strednej školy som sem chodila na doučovanie z anglického jazyka. Hodinku – dve som sa učila, a potom som sa hrala s deťmi, lebo som musela čakať na autobus. A veľmi sa mi to zapáčilo,“ hovorí Denisa.

Denisa začala v centre vypomáhať ako dobrovoľníčka. Deťom pomáhala najmä so slovenským jazykom, keďže mnohé z nich slovenčine nerozumejú, čo im neskôr v škole spôsobuje veľké problémy.

Aj Nikola má k deťom blízko a obe s nimi chcú pracovať aj po škole. „Ja by som po vysokej škole chcela pracovať v materskej škole, alebo v komunitnom centre, kde sa chcem venovať deťom,“ vysvetľuje Nikola.

vzdelávanie v komunitných centrách
V komunitných centrách sa deti najskôr učia základným návykom a zručnostiam a neskôr im v centre pomáhajú s učivom a domácimi úlohami.

Denisa sa pôvodne po strednej škole chcela s pedagogickým minimom zamestnať v škole či škôlke, no nepodarilo sa jej to. Vyskúšala preto viacero prác, pracovala v továrni v Košiciach, odišla do Prahy, stážovala aj v komunitnom centre a nakoniec sa zamestnala ako asistentka na miestnom obecnom úrade v Petrovej.

„Neprešiel ani rok, čo som skončila školu a zrazu som sa zamestnala u nás na úrade. Ľudia začali hovoriť svojim dievčatám: ‚Vidíte, ona študovala a teraz má prácu!‘ A pochopili, že som neštudovala zbytočne,“ opisuje Denisa.

Ak chcú raz dom, musia sa vzdelávať

Inšpirácia rovesníkov, ale aj dospelých je v týchto komunitách veľmi dôležitá. „Viem, že som pre niektorých vzorom, a snažím sa motivovať hlavne svoju mladšiu sestru a deti, ktoré pravidelne navštevujem. Učím ich, aby mali iný pohľad na svet. Rozprávam im tiež, aké je dôležité mať nielen základnú školu, ale aj sa ísť venovať tomu, čo ich baví a napĺňa,“ hovorí Nikola Bilá.

Denisa si vo svojej dedine po strednej škole založila peer skupinu pre mladých. Na stretnutiach im zdôrazňovala význam vzdelávania a povzbudzovala ich, aby sa zamysleli nad tým, akú budúcnosť chcú. „Podarilo sa mi, že tri dievčatá doteraz študujú a jeden chlapec už aj skončil strednú školu,“ usmieva sa Denisa.

Ľudia začali hovoriť svojim dievčatám: ‚Vidíte, ona študovala a teraz má prácu!‘

Témy vzdelávania potmehúdsky zabaľovala do rozhovorov o vzťahoch, ktoré mladých najviac zaujímali. „Napríklad som im vysvetlila, že ak budú mať priateľku či priateľa so strednou školou, mohli by sa cítiť menejcenne, ak by ju oni nemali. Alebo že ak chcú mať raz svoj dom, musia si nájsť prácu a na to potrebujú vzdelanie,“ vysvetľuje Denisa.

Na jej stretnutia chceli chodiť aj dievčatá zo susednej dediny, ale Denisa ich musela po roku ukončiť, lebo potrebovala odísť za prácou. Nakoniec sa ale vrátila domov a tri roky po ukončení strednej školy sa rozhodla, že bude pokračovať štúdiom na vysokej.

V tom čase už pôsobila ako asistentka na obecnom úrade, čo bola dobrá práca, ale nenapĺňala ju. Stále ju lákala práca s deťmi. Spolu s Nikolou sa teda prihlásili na vysokú školu a začali študovať v Prešove.

Deti nemôžu za to, kde žijú

Obidve dievčatá motivujú deti a mladých vo svojom okolí už len tým, že sa do štúdia pustili. Obe sú prvé vo svojich komunitách, ktoré kedy nastúpili na vysokú školu. Tento úspech však so sebou prináša aj prekážky. Okrem náročnosti štúdia a finančných ťažkostí sa stretávajú aj s predsudkami.

„Keď sme si hľadali s Denisou byt, tak to bolo veľmi ťažké. Písali sme e-maily, volali sme, všetko bolo dohodnuté, no keď došlo k tomu, že sme Rómky, hneď nám zložili a už vôbec neodpisovali,“ hovorí Nikola. Nakoniec sa im podarilo s pomocou miestneho kňaza získať prenájom, v ktorom teraz spolu bývajú.

Treba pracovať s rodičmi, aby deti viac podporovali a posúvali ich smerom k lepšej budúcnosti.

Škola je ťažká aj pre bežných študentov, nieto ešte keď si musia zarábať, aby zvládli svoje životné náklady. Denisa navyše počas troch rokov mimo školy „vypadla“ zo študentských návykov a vedomostí. Napriek tomu obidve úspešne ukončili prvý semester a dúfajú, že skončia aj celé štúdium.

Obe mladé ženy už teraz, popri štúdiu, v rôznej miere pomáhajú iným. Nikola chodí do komunitného centra so svojou gospelovou kapelou, učí deti spievať a hrať na hudobné nástroje. Denisa sa zase na polovičný úväzok v KC Sveržov zamestnala ako pracovná poradkyňa a pomáha iným ľuďom nájsť si prácu.

„Deti z vylúčených komunít nemôžu za to, že žijú v takom nevhodnom prostredí,“ hovorí Nikola. Podľa nej treba pracovať s rodičmi, aby deti viac podporovali a posúvali ich smerom k lepšej budúcnosti. Práve vzdelanie je pritom podľa oboch dôležitou súčasťou tejto zmeny.

Tags: ,

Zdieľaj na:

Naše projekty

Skutočný darček

Festival jeden svet

Globálne vzdelávanie